Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Medzinárodný deň biodiverzity od roku 1995 pripadal na 29. decembra; od roku 2000 je to však 22. máj - podľa dátumu prijatia textu dohovoru v Nairobi.
Autor TASR
New York/Bratislava 21. mája (TASR) - Od dohody k akcii: Obnovte biodiverzitu (From Agreement to Action: Build Back Biodiversity) je hlavná téma tohtoročného Medzinárodného dňa biodiverzity, známeho tiež ako Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti. Tento deň od roku 2000 pripadá na 22. mája.
Vyhlásila ho v roku 1993 Organizácia Spojených národov (OSN) a je pripomienkou na Dohovor o biologickej diverzite, ktorého text prijali 22. mája 1992 v kenskej metropole Nairobi.
Tohtoročná téma je odkazom na 15. zasadnutie konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite (COP15), ktoré sa konalo vlani v decembri v kanadskom Montreale. Na tomto zasadnutí bol schválený Globálny rámec pre biodiverzitu Kchun-ming-Montreal (Kunming-Montreal Global Biodiversity Framework). Cieľom rámca je zvrátiť stratu biodiverzity a nasmerovať svet na cestu obnovy. Stanovuje štyri dlhodobé ciele v oblasti biodiverzity do roku 2050 a 23 konkrétnych akčných cieľov, ktoré sa majú splniť do roku 2030.
Definitívna podoba textu Dohovoru o biologickej diverzite bola prijatá 22. mája v roku 1992 v Nairobi. Do platnosti vstúpil 29. decembra 1993, keď v sídle OSN v New Yorku boli uložené ratifikačné listiny v poradí 30. zmluvnej krajiny. Doteraz ho ratifikovalo takmer 200 krajín. Slovenská republika sa stala členskou krajinou dohovoru v roku 1994.
Medzinárodný deň biodiverzity od roku 1995 pripadal na 29. decembra; od roku 2000 je to však 22. máj - podľa dátumu prijatia textu dohovoru v Nairobi.
Dohovor sa poníma ako praktický nástroj na realizovanie a podporu trvalo udržateľného rozvoja a na zachovanie biodiverzity. Okrem zachovania rastlinných a živočíšnych druhov, mikroorganizmov a ekosystémov sa zameriava aj o človeka, jeho potreby, bezpečné potraviny a možnosti prípravy nových liekov, ako i o pitnú vodu a zdravé ovzdušie.
Sekretariát Dohovoru o biologickej rozmanitosti sídli v Montreale a jeho hlavnou úlohou je pomáhať vládam na svete aplikovať dohovor a jeho pracovné programy, organizovať stretnutia, pripravovať a vydávať dokumenty na tému biodiverzity a zabezpečovať koordináciu a spoluprácu s ďalšími medzinárodnými organizáciami s cieľom zbierať a ďalej šíriť informácie o stave biodiverzity.
V druhom článku dohovoru je termín biologická diverzita definovaný ako rôznorodosť všetkých živých organizmov vrátane ich suchozemských, morských a ostatných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou. Termín biologická diverzita v zmysle dohovoru označuje nielen rôznorodosť v rámci druhov a medzi druhmi, ale aj rozmanitosť ekosystémov.
Vyhlásila ho v roku 1993 Organizácia Spojených národov (OSN) a je pripomienkou na Dohovor o biologickej diverzite, ktorého text prijali 22. mája 1992 v kenskej metropole Nairobi.
Tohtoročná téma je odkazom na 15. zasadnutie konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite (COP15), ktoré sa konalo vlani v decembri v kanadskom Montreale. Na tomto zasadnutí bol schválený Globálny rámec pre biodiverzitu Kchun-ming-Montreal (Kunming-Montreal Global Biodiversity Framework). Cieľom rámca je zvrátiť stratu biodiverzity a nasmerovať svet na cestu obnovy. Stanovuje štyri dlhodobé ciele v oblasti biodiverzity do roku 2050 a 23 konkrétnych akčných cieľov, ktoré sa majú splniť do roku 2030.
Definitívna podoba textu Dohovoru o biologickej diverzite bola prijatá 22. mája v roku 1992 v Nairobi. Do platnosti vstúpil 29. decembra 1993, keď v sídle OSN v New Yorku boli uložené ratifikačné listiny v poradí 30. zmluvnej krajiny. Doteraz ho ratifikovalo takmer 200 krajín. Slovenská republika sa stala členskou krajinou dohovoru v roku 1994.
Medzinárodný deň biodiverzity od roku 1995 pripadal na 29. decembra; od roku 2000 je to však 22. máj - podľa dátumu prijatia textu dohovoru v Nairobi.
Dohovor sa poníma ako praktický nástroj na realizovanie a podporu trvalo udržateľného rozvoja a na zachovanie biodiverzity. Okrem zachovania rastlinných a živočíšnych druhov, mikroorganizmov a ekosystémov sa zameriava aj o človeka, jeho potreby, bezpečné potraviny a možnosti prípravy nových liekov, ako i o pitnú vodu a zdravé ovzdušie.
Sekretariát Dohovoru o biologickej rozmanitosti sídli v Montreale a jeho hlavnou úlohou je pomáhať vládam na svete aplikovať dohovor a jeho pracovné programy, organizovať stretnutia, pripravovať a vydávať dokumenty na tému biodiverzity a zabezpečovať koordináciu a spoluprácu s ďalšími medzinárodnými organizáciami s cieľom zbierať a ďalej šíriť informácie o stave biodiverzity.
V druhom článku dohovoru je termín biologická diverzita definovaný ako rôznorodosť všetkých živých organizmov vrátane ich suchozemských, morských a ostatných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou. Termín biologická diverzita v zmysle dohovoru označuje nielen rôznorodosť v rámci druhov a medzi druhmi, ale aj rozmanitosť ekosystémov.
