Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 13. december 2025Meniny má Lucia
< sekcia Zahraničie

Türk varoval pred možnými dôsledkami klimatického summitu COP30

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk reční počas mimoriadneho zasadnutia Rady pre ľudské práva o situácii v sudánskom meste al-Fášir a jeho okolí, v Ženeve v piatok 14. novembra 2025. Foto: TASR/AP

Dohoda, ktorú krajiny prijali, namiesto záväzného plánu postupného ukončenia využívania fosílnych palív obsahuje iba zmienku o dobrovoľnej iniciatíve na zintenzívnenie úsilia na ochranu klímy.

Ženeva 24. novembra (TASR) - Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v pondelok vyjadril poľutovanie nad „úbohými výsledkami“ klimatického summitu COP30 a varoval, že „fatálna nečinnosť“ lídrov by mohla byť jedného dňa považovaná za zločin proti ľudskosti. Reagoval tak na dohodu prijatú v sobotu na záver tohto summitu v brazílskom meste Belém. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Dohoda, ktorú krajiny prijali, namiesto záväzného plánu postupného ukončenia využívania fosílnych palív obsahuje iba zmienku o dobrovoľnej iniciatíve na zintenzívnenie úsilia na ochranu klímy.

V prejave na fóre OSN o podnikaní a ľudských právach v Ženeve Türk varoval, že „úbohé výsledky COP30 v Beléme“ ilustrujú, ako sa „nerovnováha moci korporácií... prejavuje v klimatickom stave núdze“.

Odvetvie fosílnych palív generuje obrovské zisky, popri čom ničí niektoré z najchudobnejších komunít a krajín na svete,“ vyhlásil. „Je potrebné, aby bola za túto nespravodlivosť a za všetky ostatné škody súvisiace s klimatickým chaosom vyvodená primeraná zodpovednosť,“ dodal Türk.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva tiež poznamenal, že sa často zamýšľa nad tým, „ako budú budúce generácie posudzovať konanie našich vodcov a ich fatálnu nečinnosť v súvislosti s klimatickou krízou o 50, 100 rokov“. „Mohlo by sa dnešná nedostatočná reakcia považovať za ekocídu alebo dokonca za zločin proti ľudskosti?“ spýtal sa počas prejavu.

Türk zároveň poukázal na nedávne rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora, v ktorom sa stanovuje, že „vlády musia zabrániť významnému poškodeniu našej klímy, a to aj prostredníctvom regulácie spoločností“.