Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Varoval pred tým vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk.
Autor TASR
Ženeva 25. marca (TASR) - Útoky na jadrové zariadenia v Iráne a Izraeli môžu spôsobiť „úplnú katastrofu“, varoval v stredu vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Vojna na Blízkom východe podľa neho vytvorila nesmierne nebezpečnú situáciu. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.
Vo svojom prejave pred Radou OSN pre ľudské práva, keď členské krajiny rokovali o útokoch Teheránu v oblasti Perzského zálivu, Türk varoval, že mnohé z nich v tejto už niekoľko týždňov trvajúcej vojne „vyvolávajú vážne obavy z hľadiska medzinárodného práva“.
„Nedávne raketové útoky v blízkosti jadrových zariadení v Izraeli aj v Iráne poukazujú na obrovské riziko ďalšej eskalácie. Štáty sa pohybujú na hrane úplnej katastrofy,“ varoval komisár.
Svoje vyjadrenia predniesol po tom, čo Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) oznámila, že ju Irán informoval o útoku na areál jadrovej elektrárne v meste Búšehr. Teherán z útoku obvinil USA a Izrael. Incident nespôsobil žiadne finančné ani technické škody, ani pri nich nikto neprišiel o život.
Cez víkend zase Irán zasiahol izraelské mesto Dimona na juhu krajiny, v blízkosti ktorého sa nachádza nukleárne výskumné stredisko. Teherán tento krok označil za odvetu za predchádzajúci útok na jeho jadrové zariadenie Natanz.
„Situácia je mimoriadne nebezpečná a nepredvídateľná a v celom regióne vyvolala chaos,“ povedal Türk.
Šéf OSN pre ľudské práva zároveň varoval, že tento konflikt má bezprecedentnú schopnosť vtiahnuť do svojho „víru“ krajiny v bezprostrednom okolí aj ďalšie štáty po celom svete.
„Zložitá dynamika situácie môže kedykoľvek vyvolať ďalšie národné, regionálne alebo globálne krízy s hrozivými dôsledkami pre civilistov a ľudí na celom svete,“ pokračoval Türk.
Táto nezvyčajná debata v Rade OSN pre ľudské práva, o ktorú požiadal Bahrajn v mene šiestich krajín združených v Rade pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC) a Jordánska, sa zameriavala výlučne na iránske útoky na krajiny v celom regióne a ich dosah na civilistov.
V diskusii, ktorú Teherán označil ako „odtrhnutú od reality“, 47-členná rada rokovala o návrhu rezolúcie, ktorá „najdôraznejšie odsudzuje ohavné útoky“ Iránu, jeho kroky zamerané na blokovanie Hormuzského prielivu a vyjadruje „vážne obavy z iránskych útokov na energetickú infraštruktúru“. Žiada tiež, aby Irán „ukončil všetky nevyprovokované útoky“ proti štátom GCC a Jordánsku a „poskytol úplnú, primeranú, účinnú a rýchlu náhradu za všetky ujmy a škody spôsobené jeho medzinárodne nezákonnými protiprávnymi činmi“. V rezolúcii sa nespomína Izrael a Spojené štáty.
Vo svojom prejave pred Radou OSN pre ľudské práva, keď členské krajiny rokovali o útokoch Teheránu v oblasti Perzského zálivu, Türk varoval, že mnohé z nich v tejto už niekoľko týždňov trvajúcej vojne „vyvolávajú vážne obavy z hľadiska medzinárodného práva“.
„Nedávne raketové útoky v blízkosti jadrových zariadení v Izraeli aj v Iráne poukazujú na obrovské riziko ďalšej eskalácie. Štáty sa pohybujú na hrane úplnej katastrofy,“ varoval komisár.
Svoje vyjadrenia predniesol po tom, čo Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) oznámila, že ju Irán informoval o útoku na areál jadrovej elektrárne v meste Búšehr. Teherán z útoku obvinil USA a Izrael. Incident nespôsobil žiadne finančné ani technické škody, ani pri nich nikto neprišiel o život.
Cez víkend zase Irán zasiahol izraelské mesto Dimona na juhu krajiny, v blízkosti ktorého sa nachádza nukleárne výskumné stredisko. Teherán tento krok označil za odvetu za predchádzajúci útok na jeho jadrové zariadenie Natanz.
„Situácia je mimoriadne nebezpečná a nepredvídateľná a v celom regióne vyvolala chaos,“ povedal Türk.
Šéf OSN pre ľudské práva zároveň varoval, že tento konflikt má bezprecedentnú schopnosť vtiahnuť do svojho „víru“ krajiny v bezprostrednom okolí aj ďalšie štáty po celom svete.
„Zložitá dynamika situácie môže kedykoľvek vyvolať ďalšie národné, regionálne alebo globálne krízy s hrozivými dôsledkami pre civilistov a ľudí na celom svete,“ pokračoval Türk.
Táto nezvyčajná debata v Rade OSN pre ľudské práva, o ktorú požiadal Bahrajn v mene šiestich krajín združených v Rade pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC) a Jordánska, sa zameriavala výlučne na iránske útoky na krajiny v celom regióne a ich dosah na civilistov.
V diskusii, ktorú Teherán označil ako „odtrhnutú od reality“, 47-členná rada rokovala o návrhu rezolúcie, ktorá „najdôraznejšie odsudzuje ohavné útoky“ Iránu, jeho kroky zamerané na blokovanie Hormuzského prielivu a vyjadruje „vážne obavy z iránskych útokov na energetickú infraštruktúru“. Žiada tiež, aby Irán „ukončil všetky nevyprovokované útoky“ proti štátom GCC a Jordánsku a „poskytol úplnú, primeranú, účinnú a rýchlu náhradu za všetky ujmy a škody spôsobené jeho medzinárodne nezákonnými protiprávnymi činmi“. V rezolúcii sa nespomína Izrael a Spojené štáty.
