Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia Zahraničie

OSN: Verdikt voči sýrskemu explukovníkovi je posunom k spravodlivosti

Na archívnej snímke vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová. Foto: TASR/AP

Anwar Raslán (58) bol uznaný za vinného z vedúcej úlohy pri vraždách 27 ľudí v zadržiavacom zariadení Chatíb v sýrskej metropole Damask, známom aj ako "Pobočka 251", v rokoch 2011 a 2012.

Ženeva/Koblenz 13. januára (TASR) - Doživotný trest odňatia slobody, ktorý za zločiny proti ľudskosti vo štvrtok udelil súd v Nemecku bývalému plukovníkovi sýrskych bezpečnostných zložiek, predstavuje historický verdikt a "významný posun" smerom k spravodlivosti. Povedala to v reakcii na verdikt vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová, informuje agentúra AFP.

"Je to významný pokrok v snahe o dosiahnutie pravdy, spravodlivosti a odškodnenia za vážne porušovanie ľudských práv v Sýrii, ku ktorému dochádza už viac ako desaťročie," uviedla Bacheletová vo vyhlásení.

Anwar Raslán (58) bol uznaný za vinného z vedúcej úlohy pri vraždách 27 ľudí v zadržiavacom zariadení Chatíb v sýrskej metropole Damask, známom aj ako "Pobočka 251", v rokoch 2011 a 2012. Tento verdikt zaznel v rámci celosvetovo vôbec prvého procesu týkajúceho sa štátom podporovaného mučenia v Sýrii.

"Tento súdny proces opätovne upriamil nesmierne potrebnú pozornosť na mnohé druhy hrozného mučenia, krutého a skutočne neľudského zaobchádzania – vrátane strašného sexuálneho násilia –, ktorému bolo v zadržiavacích zariadeniach vystavených nespočetné množstvo Sýrčanov," povedala Bacheletová.

Raslána postavili pred súd v apríli 2020 spolu s ďalším obžalovaným Sýrčanom Ijádom Gharíbom, obvineným z napomáhania pri zatýkaní demonštrantov a ich dopravení do zadržiavacieho zariadenia. Gharíb bol vlani odsúdený na štyri a pol roka väzenia za spoluúčasť na zločinoch proti ľudskosti, čo bol prvý celosvetový verdikt za mučenie režimom sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Obžaloba proti obom mužom bola podaná na základe právneho princípu univerzálnej jurisdikcie, ktorý umožňuje stíhanie trestných činov, aj keď boli spáchané v inej krajine.

Bacheletová v tejto súvislosti uviedla, že ide o "jasný príklad, ako súdy v jednotlivých štátoch môžu a tiež by mali vyplniť medzery vo vyvodzovaní zodpovednosti za takéto zločiny, nech boli spáchané kdekoľvek". Dodala, že toto rozhodnutie súdu v meste Koblenz poslúži ako "silný odstrašujúci prostriedok a pomôže zabrániť ďalším zverstvám".