Attack on Prime Minister
News in English
Takzvaná Čiernomorská dohoda, ktorú 22. júla na 120 dní podpísali OSN, Ukrajina, Rusko a Turecko, pomohla zmierniť celosvetovú potravinovú krízu spôsobenú vojnou.
Autor TASR
Kyjev 15. decembra (TASR) - Z ukrajinských prístavov bolo vďaka tzv. čiernomorskej iniciatíve doteraz vyvezených viac ako 14 miliónov ton obilia. Na tlačovej konferencii v Ženeve to vo štvrtok uviedla generálna tajomníčka Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rebeca Grynspanová, pričom súčasne zdôraznila vplyv dohody medzi Ukrajinou a Ruskom na vývoj svetových cien potravín, ktoré sa znižujú už sedem mesiacov.
Takzvaná Čiernomorská dohoda, ktorú 22. júla na 120 dní podpísali OSN, Ukrajina, Rusko a Turecko, pomohla zmierniť celosvetovú potravinovú krízu spôsobenú vojnou. Jej platnosť sa mala skončiť 19. novembra, ale bola predĺžená o ďalších 120 dní, podotkla agentúra AFP.
Podľa nej Rebeca Grynspanová na tlačovej konferencii odmietla obvinenia, že vývoz obilia z Ukrajiny končí v bohatých, a nie v rozvojových krajinách.
V súvislosti s tým vysvetlila, že je potrebné rozlišovať medzi vývozom obilia určeného pre hospodárske zvieratá a pre ľudskú spotrebu. Dodala, že väčšina krmiva nikdy nešla do rozvojových krajín, ale dováža sa skôr do rozvinutých krajín.
Podľa Grynspanovej rozvojové krajiny mali z čiernomorskej iniciatívy veľký prospech, pokiaľ ide o potraviny určené na ľudskú spotrebu. Uviedla napríklad, že dve tretiny vývozu pšenice smerujú do rozvojových krajín.
Táto bývalá kostarická viceprezidentka však súčasne priznala, že objem vývozu obilia je stále nižší ako v roku 2021. "Ešte je pred nami dlhá cesta," konštatovala.
Spolu s dohodou o vývoze obilia bola v lete podpísaná aj dohoda medzi Moskvou a OSN týkajúca sa vývozu ruských potravín a hnojív, na ktoré sa nevzťahujú západné sankcie uvalené na Moskvu.
Moskva sa pritom sťažuje, že dohoda o vyňatí jej hnojív spod sankcií, ktorá má platiť tri roky, sa nedodržiava.
Grynspanová priznala, že v budúcom roku sa obáva nedostatku hnojív. "Čas sa kráti a obdobie sejby sa nedá predĺžiť," pripomenula, pričom uviedla, že OSN sa snaží tento problém čo najskôr vyriešiť.
V rámci snáh OSN bojovať proti celosvetovej potravinovej neistote - prostredníctvom dohôd podpísaných v júli - Svetový potravinový program OSN (WFP) sprostredkúva dodávku 260.000 ton hnojív, ktoré ruská firma Uralchem/Uralkali označuje za humanitárny dar.
Toto hnojivo však uviazlo v prístavoch v Holandsku, Belgicku, Estónsku a Lotyšsku, uviedla Grynspanová a dodala, že tieto štyri krajiny súhlasili s uvoľnením tohto nákladu.
Prvá loď s 20.000 tonami minerálneho hnojiva vyplávala z Holandska 29. novembra a cez prístav v Mozambiku smerovala do Malawi. Do svojho cieľa však ešte nedorazila, uviedla Grynspanová.
Odborníci už skontrolovali hnojivá, ktoré sa nachádzajú v prístavoch v Belgicku, Estónsku a Lotyšsku, a OSN čaká na povolenie, kým ich bude môcť poslať do západnej Afriky, uviedla Grynspanová. Spresnila, že tento vývoz sa uskutoční v rámci programu zriadeného Svetovou bankou.
Takzvaná Čiernomorská dohoda, ktorú 22. júla na 120 dní podpísali OSN, Ukrajina, Rusko a Turecko, pomohla zmierniť celosvetovú potravinovú krízu spôsobenú vojnou. Jej platnosť sa mala skončiť 19. novembra, ale bola predĺžená o ďalších 120 dní, podotkla agentúra AFP.
Podľa nej Rebeca Grynspanová na tlačovej konferencii odmietla obvinenia, že vývoz obilia z Ukrajiny končí v bohatých, a nie v rozvojových krajinách.
V súvislosti s tým vysvetlila, že je potrebné rozlišovať medzi vývozom obilia určeného pre hospodárske zvieratá a pre ľudskú spotrebu. Dodala, že väčšina krmiva nikdy nešla do rozvojových krajín, ale dováža sa skôr do rozvinutých krajín.
Podľa Grynspanovej rozvojové krajiny mali z čiernomorskej iniciatívy veľký prospech, pokiaľ ide o potraviny určené na ľudskú spotrebu. Uviedla napríklad, že dve tretiny vývozu pšenice smerujú do rozvojových krajín.
Táto bývalá kostarická viceprezidentka však súčasne priznala, že objem vývozu obilia je stále nižší ako v roku 2021. "Ešte je pred nami dlhá cesta," konštatovala.
Spolu s dohodou o vývoze obilia bola v lete podpísaná aj dohoda medzi Moskvou a OSN týkajúca sa vývozu ruských potravín a hnojív, na ktoré sa nevzťahujú západné sankcie uvalené na Moskvu.
Moskva sa pritom sťažuje, že dohoda o vyňatí jej hnojív spod sankcií, ktorá má platiť tri roky, sa nedodržiava.
Grynspanová priznala, že v budúcom roku sa obáva nedostatku hnojív. "Čas sa kráti a obdobie sejby sa nedá predĺžiť," pripomenula, pričom uviedla, že OSN sa snaží tento problém čo najskôr vyriešiť.
V rámci snáh OSN bojovať proti celosvetovej potravinovej neistote - prostredníctvom dohôd podpísaných v júli - Svetový potravinový program OSN (WFP) sprostredkúva dodávku 260.000 ton hnojív, ktoré ruská firma Uralchem/Uralkali označuje za humanitárny dar.
Toto hnojivo však uviazlo v prístavoch v Holandsku, Belgicku, Estónsku a Lotyšsku, uviedla Grynspanová a dodala, že tieto štyri krajiny súhlasili s uvoľnením tohto nákladu.
Prvá loď s 20.000 tonami minerálneho hnojiva vyplávala z Holandska 29. novembra a cez prístav v Mozambiku smerovala do Malawi. Do svojho cieľa však ešte nedorazila, uviedla Grynspanová.
Odborníci už skontrolovali hnojivá, ktoré sa nachádzajú v prístavoch v Belgicku, Estónsku a Lotyšsku, a OSN čaká na povolenie, kým ich bude môcť poslať do západnej Afriky, uviedla Grynspanová. Spresnila, že tento vývoz sa uskutoční v rámci programu zriadeného Svetovou bankou.
