Vatikán 18. novembra (TASR) - Pápež Lev XIV. pri príležitosti 400. výročia vysvätenia Baziliky svätého Petra vo Vatikáne vo štvrtok odslúžil svätú omšu. Najznámejší kostol sveta označil za jednu z najslávnejších pamiatok, návšteva ktorého vyvoláva silné emócie, napĺňa ľudí úžasom a inšpiruje posvätnosťou viery. TASR o tom informuje podľa agentúry AP a portálu Vatican News.
„Prečo sa toto pohrebné miesto, ,skromný hrob‘ galilejského rybára, stalo jednou z najslávnejších pamiatok na celom svete, srdcom katolicizmu?“ spýtal sa rečnícky Lev XIV. na začiatku homílie. Odpoveď podľa neho vyplýva z evanjelia hovoriacom o „viere človeka, ktorý sa z vôle Ježiša stáva novým stvorením.“
Pápež pripomenul rozmery impozantnej stavby, ktorá je 220 metrov dlhá a 150 metrov široká s výškou 136 metrov a jej kapacita je 80.000 ľudí. „Rozľahlosť Vatikánskej baziliky odráža trvalé poslanie prijímať ľudí, aby ich v kostole našlo miesto čo najviac,“ povedal Lev XIV.
Na mieste baziliky na Vatikánskom kopci sa pôvodne nachádzalo pohrebisko a rímsky cirkus. Podľa kresťanskej tradície tam pochovali apoštola Petra, ktorého za vlády cisára Nera ukrižovali hlavou nadol. Prvý kresťanský rímsky cisár Konštantín I. nariadil na mieste Petrovho hrobu postaviť chrám, ktorý mal päť lodí a bol vysvätený v roku 326. Stal sa dôležitým pútnickým miestom a na Štedrý deň roku 800 tam pápež Lev III. korunoval Karola Veľkého za cisára.
Pôvodná bazilika začala chátrať počas obdobia avignonského pápežstva, keď hlava katolíckej cirkvi sídlila vo Francúzsku. Pápež Július II. v roku 1506 položil základný kameň novej baziliky a starý chrám postupne zbúrali. Nová budova bola čiastočne financovaná z predaja odpustkov a táto prax priamo podnietila vznik Lutherovej reformácie.
Stavba novej baziliky trvala 120 rokov a za ten čas sa vystriedalo 20 pápežov a 12 architektov. Stavbu spomalil začiatok reformácie v Nemecku aj vyplienenie Ríma habsburskými vojakmi. Dokončený kostol vysvätil 18. novembra 1626 pápež Urban VIII.
Na vzniku renesančnej stavby sa podieľali majstri Donato Bramante, Raffael alebo Michelangelo. Gian Lorenzo Bernini určil podobu interiéru, vytvoril monumentálny bronzový baldachýn nad hlavným oltárom, Svätopeterské kreslo a neskôr aj námestie s kolonádou.
Bazilika svätého Petra je jednou zo štyroch tzv. patriarchálnych pápežských bazilík v Ríme. Bohoslužbu pri hlavnom oltári môže slúžiť iba pápež. Hoci ide o ikonický katolícky chrám, kde sa konajú najdôležitejšie cirkevné udalosti, oficiálne pápež sídli v Bazilike svätého Jána v Lateráne.