Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
V príhovore po modlitbe Raduj sa, nebies Kráľovná pápež uviedol, že černobyľská havária z 26. apríla 1986 zanechala stopu v kolektívnom vedomí ľudstva.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Rím 26. apríla (TASR) – Pápež Lev XIV. v nedeľu označil ľudí, ktorí vedú vojny a privlastňujú si prírodné zdroje, za zlodejov okrádajúcich svet o mierovú budúcnosť. Vo svojom poludňajšom príhovore k pútnikom a turistom zhromaždeným na Námestí sv. Petra vo Vatikáne Lev spomenul aj 40. výročie havárie v Černobyľskej jadrovej elektrárni, informovala agentúra Reuters.
V príhovore po modlitbe Raduj sa, nebies Kráľovná pápež uviedol, že černobyľská havária z 26. apríla 1986 zanechala stopu v kolektívnom vedomí ľudstva. „Zostáva varovaním pred rizikami spojenými s používaním stále výkonnejších technológií,“ povedal pápež, ktorý sa tento týždeň vrátil z desaťdňovej cesty po štyroch afrických krajinách.
„Dúfam, že na všetkých úrovniach rozhodovania vždy prevládnu múdrosť a zodpovednosť, aby každé využitie atómovej energie slúžilo životu a mieru,“ zdôraznil pápež.
Pri komentovaní evanjelia z dnešnej nedele, ktoré obsahovalo metaforu o zlodejovi oviec, pápež upozornil, že „zlodeji“ sa objavujú v rôznych podobách, pričom ako príklady uviedol povrchný životný štýl poháňaný konzumnosťou, ako aj predsudky a mylné predstavy.
„Nezabúdajme ani na tých, ktorí rabovaním prírodných zdrojov, vedením krvavých vojen či podporovaním zla v akejkoľvek podobe pripravujú nás všetkých o možnosť budúcnosti v mieri a pokoji,“ zdôraznil.
Lev XIV. je prvý pápež pôvodom zo Spojených štátov. Nedávno, keď začal otvorenejšie vystupovať proti vojnám a autoritárstvu, si vyslúžil ostrú kritiku prezidenta USA Donalda Trumpa.
Výbuch v jadrovej elektrárni v Černobyli na Ukrajine v roku 1986 bol najhoršou civilnou jadrovou katastrofou v dejinách.
Havária a následný požiar uvoľnili do životného prostredia nad časťami územia vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Únik rádioaktívnych látok najviac postihol priľahlé oblasti Ukrajiny a Bieloruska. Kontaminované vzdušné prúdy zasiahli aj väčšinu Európy vrátane Slovenska.
Haváriu a jej dôsledky sa nielen Sovietsky zväz, ale aj predstavitelia komunistického režimu v Československu snažili spočiatku tajiť a neskôr zľahčovať.
I keď v oficiálnych štatistikách sa dodnes uvádza, že výbuch si vyžiadal 31 obetí, podľa neskorších odhadov zomrelo v dôsledku radiácie až 170.000 ľudí.
V roku 2016 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo rezolúciu, ktorou vyhlásilo 26. apríl za Medzinárodný deň pamiatky obetí černobyľskej katastrofy.
V príhovore po modlitbe Raduj sa, nebies Kráľovná pápež uviedol, že černobyľská havária z 26. apríla 1986 zanechala stopu v kolektívnom vedomí ľudstva. „Zostáva varovaním pred rizikami spojenými s používaním stále výkonnejších technológií,“ povedal pápež, ktorý sa tento týždeň vrátil z desaťdňovej cesty po štyroch afrických krajinách.
„Dúfam, že na všetkých úrovniach rozhodovania vždy prevládnu múdrosť a zodpovednosť, aby každé využitie atómovej energie slúžilo životu a mieru,“ zdôraznil pápež.
Pri komentovaní evanjelia z dnešnej nedele, ktoré obsahovalo metaforu o zlodejovi oviec, pápež upozornil, že „zlodeji“ sa objavujú v rôznych podobách, pričom ako príklady uviedol povrchný životný štýl poháňaný konzumnosťou, ako aj predsudky a mylné predstavy.
„Nezabúdajme ani na tých, ktorí rabovaním prírodných zdrojov, vedením krvavých vojen či podporovaním zla v akejkoľvek podobe pripravujú nás všetkých o možnosť budúcnosti v mieri a pokoji,“ zdôraznil.
Lev XIV. je prvý pápež pôvodom zo Spojených štátov. Nedávno, keď začal otvorenejšie vystupovať proti vojnám a autoritárstvu, si vyslúžil ostrú kritiku prezidenta USA Donalda Trumpa.
Výbuch v jadrovej elektrárni v Černobyli na Ukrajine v roku 1986 bol najhoršou civilnou jadrovou katastrofou v dejinách.
Havária a následný požiar uvoľnili do životného prostredia nad časťami územia vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Únik rádioaktívnych látok najviac postihol priľahlé oblasti Ukrajiny a Bieloruska. Kontaminované vzdušné prúdy zasiahli aj väčšinu Európy vrátane Slovenska.
Haváriu a jej dôsledky sa nielen Sovietsky zväz, ale aj predstavitelia komunistického režimu v Československu snažili spočiatku tajiť a neskôr zľahčovať.
I keď v oficiálnych štatistikách sa dodnes uvádza, že výbuch si vyžiadal 31 obetí, podľa neskorších odhadov zomrelo v dôsledku radiácie až 170.000 ľudí.
V roku 2016 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo rezolúciu, ktorou vyhlásilo 26. apríl za Medzinárodný deň pamiatky obetí černobyľskej katastrofy.
