Paríž 14. mája (TASR) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že Francúzsko je pripravené začať s ďalšími európskymi krajinami diskusie o nasadení francúzskych bojových lietadiel vyzbrojených jadrovými zbraňami na ich území - ako to v niektorých štátoch robia USA.

„Američania majú bomby v lietadlách v Belgicku, Nemecku, Taliansku a Turecku,“ objasnil Macron v utorkovom rozhovore v štúdiu televízie TF1, informovala agentúra AFP.

Macron doplnil, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch definuje rámec týchto diskusií, a to „veľmi konkrétnym spôsobom.“ Uviedol súčasne tri podmienky pre angažovanosť svojej krajiny: „Francúzsko nebude platiť za bezpečnosť iných“; toto nasadenie „nebude na úkor“ toho, čo potrebuje Francúzsko; a „konečné rozhodnutie bude vždy na prezidentovi republiky ako najvyššiemu veliteľovi (francúzskych) ozbrojených síl.“

AFP pripomenula, že podľa predpokladov Spojené štáty majú na leteckej základni Incirlik na juhu Turecka uskladnených približne 50 jadrových bômb.

Francúzsko je jediným štátom EÚ s jadrovými zbraňami. Diskusia o rozšírení francúzskeho jadrového odstrašovania na jeho partnerov v Európe sa začala po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Poľsko, ktoré je podobne ako Francúzsko kľúčovým spojencom Ukrajiny a čoraz významnejším pilierom v EÚ, už jasne dalo najavo, že by francúzsky jadrový „dáždnik“ využilo.

Francúzske jadrové odstrašenie je založené na vzdušných a námorných silách - stíhacie lietadlá Rafale a jadrové ponorky sú na pokyn hlavy štátu schopné udrieť kedykoľvek. Tieto sily existujú od začiatku studenej vojny, keď bol prezidentom Francúzska Charles de Gaulle. Okrem Francúzska vlastní jadrové zbrane v Európe aj Británia.

Myšlienku začať debatu o rozšírení francúzskeho jadrového dáždnika na spojencov v Európe prezentoval Macron v marci vo svojom prejave k národu, v ktorom okrem iného vyhlásil, že Rusko je hrozbou pre Európu aj Francúzsko a že vojna Ruska voči Ukrajine je už globálnym konfliktom.

Macron pripúšťa referendá o niektorých sociálnych a ekonomických reformách

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že podporuje vypísanie viacerých referend v jeden deň, aby v nich voliči rozhodovali o sociálnych a ekonomických reformách.

V rozhovore v štúdiu televízie TF1 Macron potvrdil, že podporuje zámer zorganizovať sériu plebiscitov. Dodal, že tieto hlasovania by sa uskutočnili v jeden deň a už v nasledujúcich mesiacoch, pričom sa budú týkať dôležitých ekonomických a sociálnych reforiem.

Macron doplnil, že je otvorený i návrhu premiéra Francoisa Bayroua, ktorý chce usporiadať referendum o pláne na zníženie dlhu.

Referendá by sa podľa Macrona mohli zaoberať aj sociálnymi reformami, ako je prístup k sociálnym médiám pre osoby mladšie ako 15 rokov a asistovaná smrť. V súvislosti s tým pripomenul, že parlament - Národné zhromaždenie - začal rozpravu o ukončení života, ktorá by mala vyústiť do prijatia návrhu zákona o pomoci „odísť dôstojne". Pripustil, že ak by v parlamente nastala patová situácia, „referendum môže byť spôsob, ako ju prelomiť“ a ako Francúzom a Francúzkam umožniť, aby sa k danej téme vyjadrili.

Macron však odmietol, aby boli predmetom referenda otázky imigrácie, ako to opakovane žiada pravica a krajná pravica vo Francúzsku.

Rovnako odmietol aj usporiadanie referenda o zrušení dôchodkovej reformy. „Túto reformu sme neprijali ľahkovážne; urobili sme ju, aby sme zachránili náš priebežný (dôchodkový) systém,“ argumentoval Macron. Dodal, že premiér Bayrou inicioval stretnutie s niektorými sociálnymi partnermi. „Nechávam vládu a odbory pracovať. Ak dokážu veci zlepšiť, tým lepšie,“ doplnil Macron na margo zmien v dôchodkovom systéme.

Pokiaľ ide o chúlostivé spoločenské problémy, Macron sa vyslovil proti noseniu náboženských symbolov na športových súťažiach, ale dodal, že v prípade nesúťažných športov je rozhodnutie na športových federáciách.

V televíznom rozhovore Macron hovoril aj o zahraničnej politike - o svojom postoji k ruskej invázii na Ukrajine. Vyhlásil, že „okamih, ktorý prežívame, je momentom geopolitického prebudenia,“ a uistil, že „nechceme vyvolať tretí svetový konflikt.“ Povedal, že po skončení vojny na Ukrajine je „pripravený znovu hovoriť“ s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Komentoval aj situáciu na Blízkom východe, najmä však vojnu, ktorú vedie Izrael v palestínskom Pásme Gazy, pričom izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinil z „neprijateľného“ a „hanebného“ správania pri blokovaní pomoci Palestínčanom v tejto enkláve.

„Nie je voda, nie sú lieky, zranení sa nemôžu dostať von, lekári sa nemôžu dostať dnu. To, čo robí, je hanebné,“ povedal Macron pre televíziu TF1 o konaní Netanjahua a jeho vlády.

Francúzsky prezident objasnil, že „prezident (USA Donald) Trump má páky“ na Izrael. Dodal, že mal s Netanjahuom tvrdý rozhovor o postupe izraelskej armády a politických rozhodnutiach izraelskej vlády. Macron priznal, že postoj Izraela ho hnevá. Upozornil však, že Izrael nie je závislý od Francúzska, ale „od amerických zbraní.“

Pokiaľ ide o závislosť Európy od Spojených štátov, Macron uviedol, že záujem USA o Európu klesá, „najmä odkedy sa (americké jednotky) jednostranne stiahli z Afganistanu. Zámer súčasnej administratívy USA, aby bola ‚Amerika na prvom mieste‘, je podľa Macrona plne legitímny. Macron pritom prízvukoval, že Európa potrebuje angažovanosť USA, a to najmä na východnom krídle“ aliancie NATO, ale musí sa snažiť dosiahnuť aj väčšiu autonómiu.

Na otázku, či by sa momentálne 47-ročný Macron chcel v roku 2032 znovu uchádzať o prezidentskú funkciu, politik uviedol, že o svojej budúcnosti po roku 2027, keď sa mu skončí druhé funkčné obdobie, ešte nepremýšľal.

AFP pripomenula, že Macron sa po dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach v roku 2027 už nebude môcť uchádzať o ďalší prezidentský mandát. Teoreticky by sa však mohol do Elyzejského paláca vrátiť vo voľbách v roku 2032. Doteraz takto nepostupoval žiadny z francúzskych prezidentov.

Macronovo vystúpenie v televízii už medzičasom vyvolalo kritiku opozičných politikov: hovorkyňa krajne pravicového Národného združenia (RN) Laure Lavaletteová ho označila za „mätúce komunikačné cvičenie“ a obvinila prezidenta, že chcel byť v televízii, lebo sa nudí.

Líder krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI) Jean-Luc Mélenchon v statuse na sieti X napísal, že Macron „nič nepovedal, nič nenavrhol“ a že sa snažil vyvolať dojem, že vo Francúzsku „je všetko v poriadku.“

Predsedníčka poslaneckého klubu LFI Mathilde Panotová Macrona kritizovala, že nebol schopný označiť konanie Izraela z Pásme Gazy za genocídu i za to, že sa nevyjadril ku kríze a nepokojom na Novej Kaledónii, ktorá je francúzskym zámorským územím ležiacim v Tichom oceáne.