Je tu veľmi vysoká pravdepodobnosť eskalácie pozdĺž hranice Arménska (s Azerbajdžanom) a v Náhornom Karabachu, upozornil arménsky premiér Nikol Pašinjan.
Autor TASR
Jerevan 14. marca (TASR) - Arménsky premiér Nikol Pašinjan varoval v utorok pred rizikom novej eskalácie napätia na nepokojnej hranici jeho krajiny s Azerbajdžanom a v oblasti Náhorného Karabachu. O tento sporný región už viedli Arménsko a Azerbajdžan dve vojny, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
"Je tu veľmi vysoká pravdepodobnosť eskalácie pozdĺž hranice Arménska (s Azerbajdžanom) a v Náhornom Karabachu," upozornil Pašinjan na tlačovej konferencii v Jerevane.
Zároveň upozornil na "problémy" s pôsobením ruských síl v Náhornom Karabachu, o ktorých podľa vlastných slov počas pondelkového telefonátu hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
"Vo včerajšom telefonickom rozhovore s Putinom som hovoril o možnej eskalácii v Náhornom Karabachu a uviedol som, že sú tu problémy v zóne, za ktorú sú zodpovední príslušníci ruských mierových síl," povedal Pašinjan.
Arménsky premiér zároveň obvinil Azerbajdžan zo stupňovania "agresívnej rétoriky" v súvislosti s "humanitárnou katastrofou", ktorú podľa neho zapríčinila azerbajdžanská blokáda tzv. Lačinského koridoru v Karabachu.
Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6500 obetí, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom, v dôsledku ktorého prišlo Arménsko o rozsiahle územia. Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné.
Medzi oboma znepriatelenými krajinami opäť narastá napätie pre azerbajdžanskú blokádu tzv. Lačinského koridoru. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom.
Jerevan v tejto súvislosti obviňuje Baku zo snáh o etnickú čistku, respektíve vyhnanie karabašských Arménov, ktorým v dôsledku blokády dochádzajú potraviny, lieky i pohonné hmoty.
Blokádu oficiálne uskutočňujú len azerbajdžanskí aktivisti protestujúci proti nelegálnej ťažbe surovín. Podľa Arménska však ide o akciu podporovanú azerbajdžanskou vládou, čo však Baku popiera.
"Je tu veľmi vysoká pravdepodobnosť eskalácie pozdĺž hranice Arménska (s Azerbajdžanom) a v Náhornom Karabachu," upozornil Pašinjan na tlačovej konferencii v Jerevane.
Zároveň upozornil na "problémy" s pôsobením ruských síl v Náhornom Karabachu, o ktorých podľa vlastných slov počas pondelkového telefonátu hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
"Vo včerajšom telefonickom rozhovore s Putinom som hovoril o možnej eskalácii v Náhornom Karabachu a uviedol som, že sú tu problémy v zóne, za ktorú sú zodpovední príslušníci ruských mierových síl," povedal Pašinjan.
Arménsky premiér zároveň obvinil Azerbajdžan zo stupňovania "agresívnej rétoriky" v súvislosti s "humanitárnou katastrofou", ktorú podľa neho zapríčinila azerbajdžanská blokáda tzv. Lačinského koridoru v Karabachu.
Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6500 obetí, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom, v dôsledku ktorého prišlo Arménsko o rozsiahle územia. Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné.
Medzi oboma znepriatelenými krajinami opäť narastá napätie pre azerbajdžanskú blokádu tzv. Lačinského koridoru. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom.
Jerevan v tejto súvislosti obviňuje Baku zo snáh o etnickú čistku, respektíve vyhnanie karabašských Arménov, ktorým v dôsledku blokády dochádzajú potraviny, lieky i pohonné hmoty.
Blokádu oficiálne uskutočňujú len azerbajdžanskí aktivisti protestujúci proti nelegálnej ťažbe surovín. Podľa Arménska však ide o akciu podporovanú azerbajdžanskou vládou, čo však Baku popiera.