Bratislava/Paríž 16. novembra (TASR) - Devätnáste storočie bolo obdobím veľkých vedeckých objavov. Patrí doň aj jeden veľmi dôležitý chemický a potravinársky proces. Vďaka francúzskemu chemikovi Louisovi Pasteurovi už neskysne pivo či mlieko. Pred 160 rokmi, 17. novembra 1865 si dal patentovať objav princípu zníženia počtu mikróbov vo výrobkoch podliehajúcich zmenám pôsobením tepla. Tento chemický proces, ktorý sa stal základom rozvoja potravinárskej chémie, je známy ako pasterizácia.

Za pasterizáciou stála vojna. Prišla objednávku francúzskeho námorníctva a vedec mal za úlohu vyriešiť problém s kazením vína. Pasteur dokázal, že minútové zohriatie vína v uzavretej fľaši na 69 až 75 stupňov Celzia zabraňuje neskoršiemu rozkladu. Objavil tak princíp pasterizácie, čo je v podstate zníženie počtu mikróbov vo výrobkoch podliehajúcich zmenám pôsobením tepla. Uvedomil si, že tento krátky proces ohriatia zabije väčšinu mikroorganizmov bez toho, aby produkt výrazne zmenil svoje vlastnosti, čím sa zvyšuje trvanlivosť potravín. Za krátky čas sa pasterizácia ujala aj pri pive, mlieku či zmrzline.

Pasterizácia sa tiež používa v zdravotníctve. Zabraňuje šíreniu ochorení. Jedným z nich je tuberkulóza, ktorá sa v minulosti prenášala aj mliekom. Vďaka tomuto chemického procesu sa pred vyše 100 rokmi znížil počet prípadov nákazy tohto infekčného ochorenia.

Na základe jeho práce zaviedol lekár Joseph Lister v roku 1867 do chirurgie antiseptické metódy - sterilizáciu chirurgických nástrojov a čistenie rán kyselinou karbolovou. Tieto inovácie výrazne znížili infekcie a úmrtia po operáciách.

Louis Pasteur sa narodil 27. decembra 1822 v meste Dole v rodine garbiara. V mladosti bol nadaný maliar. Rodinu prekvapilo, keď si namiesto umeleckej kariéry vybral vedeckú cestu. Jeho rozhodnutie však ocenil celý svet. Stal sa zakladateľom nových vedeckých odborov, ako sú stereochémia, mikrobiológia a imunológia. Okrem pasterizácie objasnil fermentačný proces a vyvrátil učenie o samoplodení. Ľudstvo zachránil pred troma smrteľnými chorobami - antraxom, cholerou a besnotou. Nielenže ich opísal, dokázal navyše vymyslieť účinnú prevenciu a vyvinúť vakcínu.

V roku 1849 sa oženil s Mariou Laurentovou, dcérou rektora Štrasburskej univerzity. Z ich piatich detí sa len dve dožili dospelého veku. V roku 1868 dostal ako 45-ročný mozgovú porážku, ktorá čiastočne ochromila ľavú stranu jeho tela, ale ani to ho neodradilo od ďalšieho vedeckého skúmania. V roku 1870 objavil obidvoch pôvodcov chorôb priadky morušovej a zachránil tak existenčne ohrozený hodvábnický priemysel.

Obrovský význam pre medicínu mali jeho štúdie o pôvodcovi slezinovej sneti (1877). Skúmal aj pôvodcu slepačej cholery (1880) a vyvinul proti nemu, ako aj proti pôvodcovi slezinovej sneti, vakcínu. V roku 1885, po predchádzajúcich pokusoch na zvieratách, po prvý raz realizoval očkovanie proti besnote a zachránil tak život deväťročnému chlapcovi, ktorého pohrýzol pes s besnotou. Jeho postup výroby vakcíny vysušením králičej miechy sa všeobecne používal až do konca 50. rokov 20. storočia.

Založil v Paríži Pasteurov inštitút (1888), ktorý viedol až do svojej smrti. Louis Pasteur, ktorý je prezývaný aj ako otec mikrobiológie a bakteriológie, zomrel 28. septembra 1895 vo veku 72 rokov. Je pochovaný v katedrále Notre-Dame v Paríži.