Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Pavel zároveň zopakoval, že v súčasnosti síce existuje mnoho rôznych iniciatív, ktoré sa snažia do rokovaní o mieri na Ukrajine zapojiť, tie však nie sú nijako zastrešené a koordinované.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Praha/Trenčín 5. novembra (TASR) - Informácia o tom, že medzi politikmi zvažovanými na pozíciu európskeho vyjednávača s ruským prezidentom Vladimirom Putinom je aj prezident ČR Petr Pavel, je podľa Pavla novinárska dedukcia. Dodal, že žiadne rokovanie sa k tejto téme ešte neuskutočnilo. Sám podľa svojich slov takú ambíciu nemá, no svojimi skúsenosťami by prípadne rád prispel. Povedal to vo štvrtok po skončení prezidentského summitu krajín Vyšehradskej štvorky v Trenčíne, píše spravodajkyňa TASR.
„Vzhľadom na to, že zatiaľ neprebieha žiadna európska diskusia o tom, ako k tejto problematike vôbec pristúpiť, tak sa nerokovalo ani o menách. Vnímam, že moje meno zaznelo v The Telegraph v súvislosti s niekoľkými ďalšími, ale označil by som to za novinársku dedukciu. Určite neprebehli žiadne rokovania,“ podotkol. Dedukcia podľa neho vznikla možno na základe toho, že sa k tejto téme mnohokrát vyjadroval.
Novinári sa ho následne pýtali, či by ponuku byť vyjednávačom prípadne prijal. „Ja takú ambíciu rozhodne nemám. Bol by som určite rád, ak by som mohol prispieť ako skúsenosťou z NATO, tak aj z EÚ, ale to určite bude na európskych štátoch, aby si povedali, koho vidia ako svojho zástupcu,“ zdôraznil.
Denník The Telegraph v októbri s odvolaním sa na nemenované zdroje informoval, že medzi kandidátov na hlavného vyjednávača Európy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom patria prezident ČR Petr Pavel, fínsky prezident Alexander Stubb, dánska premiérka Mette Frederiksenová, nórsky premiér Jonas Gahr Støre a talianska premiérka Giorgia Meloniová.
Pavel zároveň zopakoval, že v súčasnosti síce existuje mnoho rôznych iniciatív, ktoré sa snažia do rokovaní o mieri na Ukrajine zapojiť, tie však nie sú nijako zastrešené a koordinované. Podľa neho sa potom nemožno čudovať, že neprinášajú efekt, ktorý by sa od nich čakal. Poukázal na to, že časť európskych krajín nie je členmi NATO, časť zase nie je v EÚ a časť ani v jednej, ani v druhej organizácii, no napriek tomu sa ich otázka mieru na Ukrajine týka.
„Bude naivné očakávať, že by sa všetky krajiny Európy zhodli na tom, ako postupovať a kto ich bude zastupovať. Najskôr budeme musieť mať určite niekoľko kôl neformálnych a veľmi otvorených rokovaní, na ktorých si asi veľmi otvorene a bez diplomatických kľučiek povieme, že sa buď dokážeme rýchlo na niečom zhodnúť, aspoň v rámci tzv. koalície ochotných, alebo to ostatní dohodnú o nás bez nás,“ podotkol český prezident s tým, že pre Rusko aj Spojené štáty môže byť jednoduchšie z toho Európu vynechať.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
„Vzhľadom na to, že zatiaľ neprebieha žiadna európska diskusia o tom, ako k tejto problematike vôbec pristúpiť, tak sa nerokovalo ani o menách. Vnímam, že moje meno zaznelo v The Telegraph v súvislosti s niekoľkými ďalšími, ale označil by som to za novinársku dedukciu. Určite neprebehli žiadne rokovania,“ podotkol. Dedukcia podľa neho vznikla možno na základe toho, že sa k tejto téme mnohokrát vyjadroval.
Novinári sa ho následne pýtali, či by ponuku byť vyjednávačom prípadne prijal. „Ja takú ambíciu rozhodne nemám. Bol by som určite rád, ak by som mohol prispieť ako skúsenosťou z NATO, tak aj z EÚ, ale to určite bude na európskych štátoch, aby si povedali, koho vidia ako svojho zástupcu,“ zdôraznil.
Denník The Telegraph v októbri s odvolaním sa na nemenované zdroje informoval, že medzi kandidátov na hlavného vyjednávača Európy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom patria prezident ČR Petr Pavel, fínsky prezident Alexander Stubb, dánska premiérka Mette Frederiksenová, nórsky premiér Jonas Gahr Støre a talianska premiérka Giorgia Meloniová.
Pavel zároveň zopakoval, že v súčasnosti síce existuje mnoho rôznych iniciatív, ktoré sa snažia do rokovaní o mieri na Ukrajine zapojiť, tie však nie sú nijako zastrešené a koordinované. Podľa neho sa potom nemožno čudovať, že neprinášajú efekt, ktorý by sa od nich čakal. Poukázal na to, že časť európskych krajín nie je členmi NATO, časť zase nie je v EÚ a časť ani v jednej, ani v druhej organizácii, no napriek tomu sa ich otázka mieru na Ukrajine týka.
„Bude naivné očakávať, že by sa všetky krajiny Európy zhodli na tom, ako postupovať a kto ich bude zastupovať. Najskôr budeme musieť mať určite niekoľko kôl neformálnych a veľmi otvorených rokovaní, na ktorých si asi veľmi otvorene a bez diplomatických kľučiek povieme, že sa buď dokážeme rýchlo na niečom zhodnúť, aspoň v rámci tzv. koalície ochotných, alebo to ostatní dohodnú o nás bez nás,“ podotkol český prezident s tým, že pre Rusko aj Spojené štáty môže byť jednoduchšie z toho Európu vynechať.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
