MS v hokeji 2026
Všetky správy
Európa musí byť podľa českého prezidenta Petra Pavla dostatočne silná, aby sa v prípade potreby dokázala postaviť sama za seba.
Autor TASR
Praha 21. mája (TASR) - Európa musí byť podľa českého prezidenta Petra Pavla dostatočne silná, aby sa v prípade potreby dokázala postaviť sama za seba. Kľúčové podľa neho je, aby mala silnejšie postavenie v rámci NATO a s tým tiež niesla väčšiu zodpovednosť za svoju obranu. V prejave na bezpečnostnej konferencii Globsec Forum vo štvrtok v Prahe tiež zdôraznil dôležitosť spolupráce EÚ s NATO a nevyhnutnosť v pokračovaní pomoci Ukrajine. Okrem toho podotkol, že Európa v rámci technologického rozvoja v oblasti obrany zaspala, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Európa musí podľa Pavla niesť väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú obranu nie preto, že jej to káže Washington, ale že je to jej strategický a životne dôležitý záujem. „Hlavná úloha, ktorá nás čaká, je vybudovať politicky, vojensky, priemyselne a operačne silnejší európsky pilier v rámci NATO. To znamená zásadné opätovné vyváženie v rámci Aliancie, skutočný presun bremena, nie len jeho rozdelenie,“ povedal prezident.
Podotkol, že NATO a EÚ si v oblasti európskej bezpečnosti nekonkurujú, ale mali by sa dopĺňať a viac spolupracovať. Na brífingu neskôr novinárom povedal, že keď chcel on sám ešte počas svojho pôsobenia vo funkcii predsedu Vojenského výboru NATO (kde bol v rokoch 2015 až 2018) dosiahnuť nejaké konkrétne zlepšenie spolupráce s EÚ, rokovania sa nakoniec zablokovali. „Každá inštitúcia má svoje pravidlá a, bohužiaľ, medzi niektorými členmi sú rozpory, ktoré nie sú vyriešené a ktoré blokujú užšiu spoluprácu oboch inštitúcií. Je to predovšetkým Grécko a Turecko ohľadom Cypru,“ vysvetlil. Dodal, že v záujme oboch inštitúcií a všetkých zúčastnených štátov by sa tieto spory mali vyriešiť.
Český prezident v prejave tiež zdôraznil, že je nevyhnutné Ukrajinu v jej obrane proti ruskej agresii naďalej podporovať. „Podpora Ukrajiny nie je charita, je to priama investícia do európskej bezpečnosti. Pretože ak Ukrajina uspeje, Európa bude bezpečnejšia. Ak bude donútená k zlému mieru, s dôsledkami budeme všetci žiť desaťročia,“ varoval prezident. Podľa jeho slov ho teší, že si česká vláda uvedomila výzvu, ktorá nielen pred Českom stojí, a plne podporuje jej snahu vynaložiť tento rok na obranu sumu na úrovni aspoň dvoch percent HDP.
Pavel po prejave diskutoval s americkým generálom vo výslužbe Johnom R. Allenom o technológiách ako zbraniach budúcnosti a o tom, ako je v tomto ohľade Európa pripravená. Novinárom potom povedal, že podľa neho dostatočne pripravená nie je. „Európa si včas neuvedomila, aký rýchly nástup technológií bude, a predpokladala, že asi bude mať viac času. Keď vidíme, akým rýchlym tempom sa uberá Čína a Spojené štáty, Európa musí skutočne výrazne zrýchliť. Nielen ak ide o investície do výskumu a vývoja, ale tiež o vytvorenie podmienok, aby európsky výskum bol čo najefektívnejší,“ podotkol Pavel. Potrebné sú podľa neho nielen financie, ale aj spájanie sa vedcov do tímov či odstraňovanie byrokratických prekážok.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Európa musí podľa Pavla niesť väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú obranu nie preto, že jej to káže Washington, ale že je to jej strategický a životne dôležitý záujem. „Hlavná úloha, ktorá nás čaká, je vybudovať politicky, vojensky, priemyselne a operačne silnejší európsky pilier v rámci NATO. To znamená zásadné opätovné vyváženie v rámci Aliancie, skutočný presun bremena, nie len jeho rozdelenie,“ povedal prezident.
Podotkol, že NATO a EÚ si v oblasti európskej bezpečnosti nekonkurujú, ale mali by sa dopĺňať a viac spolupracovať. Na brífingu neskôr novinárom povedal, že keď chcel on sám ešte počas svojho pôsobenia vo funkcii predsedu Vojenského výboru NATO (kde bol v rokoch 2015 až 2018) dosiahnuť nejaké konkrétne zlepšenie spolupráce s EÚ, rokovania sa nakoniec zablokovali. „Každá inštitúcia má svoje pravidlá a, bohužiaľ, medzi niektorými členmi sú rozpory, ktoré nie sú vyriešené a ktoré blokujú užšiu spoluprácu oboch inštitúcií. Je to predovšetkým Grécko a Turecko ohľadom Cypru,“ vysvetlil. Dodal, že v záujme oboch inštitúcií a všetkých zúčastnených štátov by sa tieto spory mali vyriešiť.
Český prezident v prejave tiež zdôraznil, že je nevyhnutné Ukrajinu v jej obrane proti ruskej agresii naďalej podporovať. „Podpora Ukrajiny nie je charita, je to priama investícia do európskej bezpečnosti. Pretože ak Ukrajina uspeje, Európa bude bezpečnejšia. Ak bude donútená k zlému mieru, s dôsledkami budeme všetci žiť desaťročia,“ varoval prezident. Podľa jeho slov ho teší, že si česká vláda uvedomila výzvu, ktorá nielen pred Českom stojí, a plne podporuje jej snahu vynaložiť tento rok na obranu sumu na úrovni aspoň dvoch percent HDP.
Pavel po prejave diskutoval s americkým generálom vo výslužbe Johnom R. Allenom o technológiách ako zbraniach budúcnosti a o tom, ako je v tomto ohľade Európa pripravená. Novinárom potom povedal, že podľa neho dostatočne pripravená nie je. „Európa si včas neuvedomila, aký rýchly nástup technológií bude, a predpokladala, že asi bude mať viac času. Keď vidíme, akým rýchlym tempom sa uberá Čína a Spojené štáty, Európa musí skutočne výrazne zrýchliť. Nielen ak ide o investície do výskumu a vývoja, ale tiež o vytvorenie podmienok, aby európsky výskum bol čo najefektívnejší,“ podotkol Pavel. Potrebné sú podľa neho nielen financie, ale aj spájanie sa vedcov do tímov či odstraňovanie byrokratických prekážok.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
