FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Podľa Pedersena by opatrenia v prechodnom období v Sýrii mali byť čo najinkluzívnejšie a zahŕňať čo najširšie spektrum sýrskej spoločnosti.
Autor TASR
Berlín 10. decembra (TASR) - Osobitný vyslanec OSN pre Sýriu Geir Pedersen v utorok vyhlásil, že európske štáty by sa po páde režimu Bašára Asada nemali ponáhľať s repatriáciou sýrskych utečencov do ich vlasti. Pedersen súčasne vyzval aktérov zo zahraničia vrátane Izraela, aby vojensky nezasahovali, informovala agentúra Reuters, píše TASR.
Na tlačovej konferencii v ženevskom sídle OSN Pedersen zdôraznil, že situácia v Sýrii je stále nestabilná: tri dni po Asadovom páde sa na severovýchode Sýrie stále bojuje a Izrael na sýrskom území podniká nálety na vojenské objekty a prenikol i do nárazníkovej zóny na spoločnej hranici so Sýriou.
Izrael toto svoje konania vysvetlil okrem iného aj tým, že v Sýrii ničil "chemické zbrane", aby zabránil tomu, že sa dostanú do rúk rebelov.
V súvislosti s konaním Izraela Pedersen uviedol, že je nutné to zastaviť. Za mimoriadne dôležité označil, aby žiaden aktér zo zahraničia nezničil možnosť transformácie v Sýrii.
Podľa Pedersena by opatrenia v prechodnom období v Sýrii mali byť čo najinkluzívnejšie a zahŕňať čo najširšie spektrum sýrskej spoločnosti. V opačnom prípade by mohlo hroziť vypuknutie ďalšieho konfliktu, varoval diplomat OSN.
Doplnil, že medzinárodné spoločenstvo by malo k Organizácii pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám - HTS) a k jej označeniu za teroristickú pristupovať realisticky.
Pedersen totiž upozornil, že HTS - bývalá odnož islamistickej siete al-Káida v Sýrii, s ktorou sa rozišla v roku 2016, - za uplynulých deväť rokov od vyhlásenia za teroristickú prešla vývojom a po páde Asadovho režimu vyslala signály o jednote a začlenení všetkých zložiek spoločnosti.
Vyslanec OSN pre Sýriu v tejto súvislosti podotkol, že aj samotný vodca HTS abú Muhammad Džawlání sa v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN zmienil, že sa "diskutuje o možnosti rozpustenia HTS".
Podľa Pedersena najdôležitejším testom bude spôsob, akým budú organizované a implementované dohody o odovzdaní moci v Damasku.
"Ak zjednotíme rôzne sýrske strany a komunity, môže to byť skutočný začiatok niečoho nového pre Sýriu" s podporou medzinárodného spoločenstva a "potom by sme mohli začať uvažovať o zrušení sankcií," myslí si Pedersen.
Na tlačovej konferencii v ženevskom sídle OSN Pedersen zdôraznil, že situácia v Sýrii je stále nestabilná: tri dni po Asadovom páde sa na severovýchode Sýrie stále bojuje a Izrael na sýrskom území podniká nálety na vojenské objekty a prenikol i do nárazníkovej zóny na spoločnej hranici so Sýriou.
Izrael toto svoje konania vysvetlil okrem iného aj tým, že v Sýrii ničil "chemické zbrane", aby zabránil tomu, že sa dostanú do rúk rebelov.
V súvislosti s konaním Izraela Pedersen uviedol, že je nutné to zastaviť. Za mimoriadne dôležité označil, aby žiaden aktér zo zahraničia nezničil možnosť transformácie v Sýrii.
Podľa Pedersena by opatrenia v prechodnom období v Sýrii mali byť čo najinkluzívnejšie a zahŕňať čo najširšie spektrum sýrskej spoločnosti. V opačnom prípade by mohlo hroziť vypuknutie ďalšieho konfliktu, varoval diplomat OSN.
Doplnil, že medzinárodné spoločenstvo by malo k Organizácii pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám - HTS) a k jej označeniu za teroristickú pristupovať realisticky.
Pedersen totiž upozornil, že HTS - bývalá odnož islamistickej siete al-Káida v Sýrii, s ktorou sa rozišla v roku 2016, - za uplynulých deväť rokov od vyhlásenia za teroristickú prešla vývojom a po páde Asadovho režimu vyslala signály o jednote a začlenení všetkých zložiek spoločnosti.
Vyslanec OSN pre Sýriu v tejto súvislosti podotkol, že aj samotný vodca HTS abú Muhammad Džawlání sa v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN zmienil, že sa "diskutuje o možnosti rozpustenia HTS".
Podľa Pedersena najdôležitejším testom bude spôsob, akým budú organizované a implementované dohody o odovzdaní moci v Damasku.
"Ak zjednotíme rôzne sýrske strany a komunity, môže to byť skutočný začiatok niečoho nového pre Sýriu" s podporou medzinárodného spoločenstva a "potom by sme mohli začať uvažovať o zrušení sankcií," myslí si Pedersen.
