Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Tvrdenia, že Teherán by bol čoskoro schopný zasiahnuť USA balistickou raketou, Trump nikdy nepodložil dôkazmi.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Washington 2. marca (TASR) - Neexistujú žiadne spravodajské informácie, ktoré by naznačovali, že Irán ako prvý plánoval zaútočiť na americké sily. Americké ministerstvo obrany o tom v nedeľu informovalo predstaviteľov Kongresu, informuje agentúra Reuters podľa dvoch zdrojov oboznámených s touto vecou, píše TASR.
Spojené štáty a Izrael v sobotu spustili spoločnú vojenskú operáciu v Iráne, v rámci ktorej zabili najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího a podľa predstaviteľov doposiaľ zasiahli viac ako 1000 cieľov.
Reuters uvádza, že nedeľné vyhlásenia Pentagónu pred Kongresom spochybnili jeden z kľúčových argumentov ospravedlňujúcich túto vojnu. Poprední predstavitelia administratívy Donalda Trumpova len deň predtým uviedli, že prezident sa rozhodol pre útoky na Irán aj v dôsledku náznakov o útoku Iránu na americké sily na Blízkom východe.
Trump nemal v úmysle „sedieť so založenými rukami a nechať americké sily v regióne čeliť útokom“, povedal jeden z predstaviteľov. Šéf Bieleho domu predtým vyhlásil, že cieľom operácie je zabrániť Iránu získať jadrové zbrane, obmedziť jeho raketový program a eliminovať hrozby pre Spojené štáty a ich spojencov. Podľa jeho slov by mohla trvať niekoľko týždňov.
Tvrdenia, že Teherán by bol čoskoro schopný zasiahnuť USA balistickou raketou, Trump nikdy nepodložil dôkazmi. Dva spomínané zdroje pre Reuters potvrdili, že tieto tvrdenia neboli podložené ani správami amerických spravodajských služieb.
Demokrati spochybnili Trumpove argumenty pre začatie vojny a zdôraznili vyjadrenia Ománu, podľa ktorého rokovania medzi USA a Iránom naznačovali pokrok. Reuters dodáva, že otázky ohľadom rozhodnutia zapojiť sa do tohto konfliktu prišli v čase, kedy americká armáda oznámila prvé svoje obete.
Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) v nedeľu informovalo, že zomreli traja vojaci a päť ďalších utrpelo vážne zranenia. Niekoľko ďalších amerických vojakov podľa neho utrpelo ľahké zranenia a otrasy mozgu.
Prieskum agentúry Reuters v spolupráci so spoločnosťou Ipsos v nedeľu ukázal, že 27 percent Američanov útoky schvaľuje, 43 percent neschvaľuje a 29 percent si nie je istých.
Spojené štáty a Izrael v sobotu spustili spoločnú vojenskú operáciu v Iráne, v rámci ktorej zabili najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího a podľa predstaviteľov doposiaľ zasiahli viac ako 1000 cieľov.
Reuters uvádza, že nedeľné vyhlásenia Pentagónu pred Kongresom spochybnili jeden z kľúčových argumentov ospravedlňujúcich túto vojnu. Poprední predstavitelia administratívy Donalda Trumpova len deň predtým uviedli, že prezident sa rozhodol pre útoky na Irán aj v dôsledku náznakov o útoku Iránu na americké sily na Blízkom východe.
Trump nemal v úmysle „sedieť so založenými rukami a nechať americké sily v regióne čeliť útokom“, povedal jeden z predstaviteľov. Šéf Bieleho domu predtým vyhlásil, že cieľom operácie je zabrániť Iránu získať jadrové zbrane, obmedziť jeho raketový program a eliminovať hrozby pre Spojené štáty a ich spojencov. Podľa jeho slov by mohla trvať niekoľko týždňov.
Tvrdenia, že Teherán by bol čoskoro schopný zasiahnuť USA balistickou raketou, Trump nikdy nepodložil dôkazmi. Dva spomínané zdroje pre Reuters potvrdili, že tieto tvrdenia neboli podložené ani správami amerických spravodajských služieb.
Demokrati spochybnili Trumpove argumenty pre začatie vojny a zdôraznili vyjadrenia Ománu, podľa ktorého rokovania medzi USA a Iránom naznačovali pokrok. Reuters dodáva, že otázky ohľadom rozhodnutia zapojiť sa do tohto konfliktu prišli v čase, kedy americká armáda oznámila prvé svoje obete.
Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) v nedeľu informovalo, že zomreli traja vojaci a päť ďalších utrpelo vážne zranenia. Niekoľko ďalších amerických vojakov podľa neho utrpelo ľahké zranenia a otrasy mozgu.
Prieskum agentúry Reuters v spolupráci so spoločnosťou Ipsos v nedeľu ukázal, že 27 percent Američanov útoky schvaľuje, 43 percent neschvaľuje a 29 percent si nie je istých.
