Londýn/Bratislava 4. októbra (TASR) – Dňa 4. októbra 2006 sprístupnil Austrálčan Julian Assange verejnosti platformu WikiLeaks. Anonymným zdrojom mala umožniť bezpečne odovzdávať dokumenty politického a historického významu a následne ich zverejniť. V ďalších rokoch na nej boli sprístupnené rozsiahle súbory vojenských správ, diplomatických depeší a ďalších utajovaných materiálov.

V nedeľu uplynie tak už 20 rokov od jej uvedenia. WikiLeaks otvorila spor o rozsah zverejňovaných informácií, ochranu novinárskych zdrojov a hranicu medzi vydavateľskou činnosťou a neoprávneným získavaním tajných údajov.

Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange sa v minulosti venoval programovaniu, internetovému aktivizmu, novinárskej práci a vydavateľskej činnosti. Platforma sa označuje za neziskovú mediálnu organizáciu. Jej model spájal technický systém na anonymné odovzdávanie materiálov s redakčným spracovaním.

Podľa vlastného opisu zdroj dokument odovzdá cez zabezpečenú schránku, redaktori ho analyzujú a overujú a následne zverejnia správu spolu s pôvodným dokumentom alebo jeho časťou. Tento model sa odlišoval od klasického denníka aj od jednoduchého anonymného zverejnenia súboru na internete.

Ambíciou bolo zachovať čitateľovi možnosť konfrontovať redakčný text s originálom. WikiLeaks zároveň deklarovala, že pri niektorých publikáciách môže odložiť alebo odstrániť identifikačné údaje, aby obmedzila riziko pre nevinné osoby.

Označenie WikiLeaks za novinársku organizáciu zostáva sporné v odbornej aj právnej debate. Časť médií s ňou v roku 2010 spolupracovala. Americká prokuratúra neskôr tvrdila, že Assange sa nepodieľal len na publikovaní, ale aj na sprisahaní smerujúcom k získaniu utajovaných materiálov.

Medzinárodnú pozornosť získala platforma v apríli 2010 zverejnením amerického vojenského videa z Bagdadu. Organizácia ho nazvala Collateral Murder. Záznam z 12. júla 2007 zachytáva útok vrtuľníkov Apache, pri ktorom zahynuli aj dvaja spolupracovníci agentúry Reuters, fotograf Namir Noor-Eldeen a vodič Saeed Chmagh.

Útok zranil aj deti v dodávke, ktorá na miesto prišla po prvom útoku. Americké ministerstvo obrany označilo WikiLeaks za hrozbu pre národnú bezpečnosť a trvalo na vlastnom výklade incidentu.

V júli 2010 WikiLeaks zverejnila približne 76.000 správ z vojny v Afganistane, známych ako Afghan War Diary. Materiál pokrýval roky 2004 až 2009 a obsahoval hlásenia o vojenských operáciách, civilných obetiach a aktivitách ozbrojených skupín. V októbri pod názvom Iraq War Logs zverejnila takmer 400.000 správ z vojny v Iraku. Opisovali udalosti z toho istého obdobia vrátane násilia, úmrtí civilistov a zaobchádzania so zadržanými.

V novembri 2010 začala organizácia v spolupráci s viacerými svetovými médiami zverejňovať približne 250.000 diplomatických depeší amerického ministerstva zahraničných vecí. Projekt dostal názov Cablegate. Dokumenty ukazovali vnútorné hodnotenia zahraničných vlád a politických predstaviteľov, ktoré sa líšili od ich verejných vyjadrení.

Zverejnenia ocenila časť novinárov aj organizácií, ktoré obhajujú prístup k informáciám. Priniesli údaje o vojnách a o tom, ako štátna moc funguje mimo oficiálnych vyhlásení. Americká vláda a ďalší kritici namietali, že necenzurované dokumenty môžu ohroziť ľudí, ktorí poskytovali informácie v dôvere, a poškodiť vojenské či diplomatické operácie. Súčasťou sporu ostal aj rozsah materiálov a otázka, ako dôsledne boli chránené mená zdrojov.

V auguste 2010 vydali švédski prokurátori na Assangea zatykač v súvislosti s vyšetrovaním obvinení zo sexuálneho násilia, ktoré odmietal. V decembri 2010 ho zadržali v Británii a neskôr prepustili na kauciu. Britský Najvyšší súd v máji 2012 rozhodol, že môže byť vydaný do Švédska na účely vyšetrovania.

Dňa 19. júna 2012 vstúpil Assange na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne a požiadal o politický azyl. Ekvádor mu ho formálne udelil v auguste. Na veľvyslanectve zostal takmer sedem rokov. Švédska prokuratúra v máji 2017 pôvodné vyšetrovanie zastavila pre procesnú nemožnosť pokračovať.

Po jeho zatknutí v roku 2019 ho opätovne otvorila a v novembri 2019 definitívne ukončila pre nedostatok dôkazov. Švédska línia sa skončila bez obžaloby a bez súdneho rozhodnutia o vine.

Keď Ekvádor 11. apríla 2019 Assangeovi odobral azyl, britská polícia v ten istý deň vstúpila na veľvyslanectvo a zatkla ho pre porušenie podmienok kaucie. Britský súd ho v máji 2019 odsúdil na 50 týždňov väzenia. Následne ho umiestnili do väznice Belmarsh, kde zostal do júna 2024. WikiLeaks uviedla, že v Belmarshi strávil 1901 dní.

Spojené štáty požiadali o jeho vydanie. Americká obžaloba z roku 2018 a neskoršie rozšírené obvinenia sa týkali spolupráce s bývalou analytičkou americkej armády Chelsea Manningovou pri získavaní a zverejnení utajovaných informácií. Assange čelil 18 bodom obžaloby vrátane obvinení podľa zákona o špionáži. Britské súdy posudzovali aj jeho zdravotný stav a podmienky, v ktorých by bol v Spojených štátoch stíhaný.

Dňa 24. júna 2024 podpísal Assange s americkou prokuratúrou dohodu o vine a treste a ešte v ten deň ho prepustili. O dva dni neskôr sa na americkom území v Saipane priznal k jedinému trestnému činu: sprisahaniu s cieľom nezákonne získať a zverejniť utajované informácie týkajúce sa národnej obrany.

Súd mu uložil 62 mesiacov väzenia, ktoré sa započítali ako odpykané za čas v britskej väzbe. Po rozsudku odletel do Austrálie, kde odvtedy žije. Spojené štáty uviedli, že bez povolenia sa na ich územie vrátiť nesmie.

V októbri 2024 vystúpil pred výborom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Štrasburgu. Išlo o jeho prvé verejné vystúpenie po odchode z Belmarshu. WikiLeaks má naďalej funkčnú webovú stránku a systém na odovzdávanie dokumentov, ako posledné výrazné publikácie však uvádza materiály z rokov 2018 až 2021.