Brusel 9. januára (TASR) - Demografické otázky, najmä pokles populácie v niektorých európskych krajinách, by mali znepokojovať EÚ ako organizáciu. Upozornil na to chorvátsky premiér Andrej Plenkovič počas stredajšieho stretnutia s európskymi novinármi v Záhrebe.

Plenkovič, ktorý novinárov zo všetkých členských krajín Únie oboznámil s prioritami jeho vlády počas výkonu polročného predsedníctva v Rade EÚ, priznal, že demografia ako téma nepatrí medzi priority európskej pracovnej agendy. Zároveň však dodal, že ide o tému, ktorá by mala byť vnímaná celoeurópsky.

"V Chorvátsku každý rok ubudne jedno malé mesto," opísal situáciu vo svojej krajine, kde prirodzený úbytok obyvateľstva, čiže viac úmrtí ako počet živo narodených detí, a tiež odchod obyvateľov Chorvátska do iných štátov Únie spôsobuje ročnú stratu okolo 16.000 ľudí.

Pripomenul, že neformálne o tejto otázke hovoril už vlani v máji s lídrami iných členských krajín na mimoriadnom summite EÚ v rumunskom Sibiu, a zistil, že ide o obavy, ktoré trápia aj iných štátnikov. Skonštatoval, že demografická situácia v Chorvátsku (z hľadiska prirodzeného úbytku aj emigrácie) je možno menej dramatická ako v Rumunsku alebo Maďarsku či Litve, ale dodal, že túto situáciu nemožno podceniť a naopak, treba hľadať systematické riešenia, ako ju podchytiť a zvrátiť.

Chorvátska vláda to podľa jeho slov robí prijímaním série opatrení, ktoré majú vytvoriť priaznivejšie prostredie pre mladé rodiny, aby sa nebáli mať viac detí a tiež v snahe udržať mladých ľudí doma. "Lebo sloboda pohybu je jedným zo základných pilierov EÚ a ľuďom nemôžeme brániť odcestovať za prácou a možnosťami do iných krajín," opísal situáciu.

Práve preto podľa jeho slov treba hľadať aj celoeurópske riešenia na zvrátenie trendov depopulácie, hoci demografická politika parí do národných kompetencií každej z členských krajín. V tejto súvislosti Plenkovič ocenil, že chorvátska eurokomisárka Dubravka Šuicová bola v novej exekutíve poverená portfóliom, v ktorom má okrem ochrany demokracie na starosti aj demografiu.

Plenkovič: Chorvátsko prebralo predsedníctvo EÚ v citlivom čase pre Európu

Chorváti preberajú predsedníctvo v Rade EÚ v citlivom období pre Európu. Uviedol to v stredu chorvátsky premiér Andrej Plenkovič počas stretnutia s európskymi novinármi v Záhrebe.

Chorvátske predsedníctvo sprevádza motto "Silná Európa vo svete výziev" a ako priznal premiér, jeho krajina preberá šéfovanie EÚ v dobe, keď Úniu po prvýkrát opustí jeden z jej členov, Spojené kráľovstvo, a bude treba - spolu s hlavným vyjednávačom EÚ pre brexit Michelom Barnierom - dozerať na rokovania o budúcich vzťahoch medzi Bruselom a Britániou. Ďalšou výzvou je uzavretie dohody o sedemročnom rozpočte EÚ, kde by mali lídri členských krajín nájsť konsenzus do konca februára.

Plenkovič pripomenul štyri hlavné piliere chorvátskeho predsedníctva - hospodársky rast, ktorý bude dbať aj na trendy globalizcie a ambície zelenej dohody v prospech občanov a podnikov; lepšie prepojenie, čo platí nielen pre cestnú infraštruktúru v rámci EÚ a s jej susedmi, ale aj pre oblasť energetiky, digitalizácie či kultúry; bezpečnosť v Európe s dôrazom na ochranu vonkajších aj vnútorných hraníc, pod čo spadá aj oblasť migrácie a azylovej politiky a v neposlednom rade to má byť vplyvnejšia Európa, čiže snaha o posilnenie pozície EÚ vo svete.

Popri uvedených pilieroch chce Záhreb počas polročného predsedníctva prispieť k riešeniu pracovných agend EÚ, akými sú riadený brexit, dohoda o viacročnom finančnom rámci či pri príprave Konferencie o budúcnosti Európy. Plenkovič naznačil, že spolu s Barnierom musia zaujať "realistický prístup" čo sa týka rokovaní s Londýnom o ďalších vzťahoch s EÚ. Pri dlhodobom rozpočte avizoval potrebu dosiahnuť rovnováhu medzi štyrmi návrhmi - pôvodným návrhom Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, návrhom predošlého fínskeho predsedníctva, ktoré odzrkadľuje záujmy čistých platiteľov do eurorozpočtu, postojom krajín zo Skupiny priateľov kohézie, ktoré nechcú veľké škrty v poľnohospodárstve a kohézii, a tiež pozíciou Európskeho parlamentu, ktorý je najštedrejší z hľadiska výdavkov pre budúce politiky EÚ.

Konferencia o budúcnosti Európy podľa jeho slov prichádza v správnom čase, po odchode jedného z najsilnejších a ekonomicky najvyspelejších členov Únie a Európania si musia povedať kam smerujú a čo treba robiť, aby projekt EÚ nestratil dôveru a podporu občanov. Premiér upozornil, že do tohto procesu musia byť zapojené všetky inštitúcie EÚ, národné vlády, médiá a tiež občianska spoločnosť.

Popri výkone predsedníctva bude Chorvátsko pracovať aj na svojich doterajších záujmoch, ktorými sú čo najskorší vstup do Schengenu a do eurozóny. Technicky je krajina na schengenskú zónu pripravená, spolu s Bulharskom a Rumunskom, šance ich členstva však budú závisieť od dohody medzi členskými krajinami.

Chorváti sa na vstup do eurozóny pripravujú od roku 2018, vlani v júli predstavili akčný plán vstupu a 19 kritérií, ktoré musia splniť, aby mohli prijať euro.

Plenkovoič zdôraznil tiež záujem Chorvátska na rozvoji susedskej politiky EÚ a pripomenul, že 8. mája bude v Záhrebe summit EÚ s krajinami západného Balkánu - takmer 20 rokov po summite z novembra 2000, keď vtedajších 15 krajín EÚ rokovalo s lídrami šiestich západobalkánskych krajín. Za 20 rokov sa z tohto regiónu dostalo do Únie iba Corvátsko.

"Chceme pomôcť susedom s reformným procesom, aby v najbližšej budúcnosti mali šancu vstúpiť do EÚ," uviedol premiér. Za týmto účelom budú Chorváti podporovať čo najrýchlejšie otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom, najlepšie ešte pred summitom v Záhrebe.

Chorvátsko je pripravené na Schengen, ploty na hraniciach nechce

Chorvátsko je technicky pripravené na vstup do Schengenu, o dátume vstupu krajiny do tejto európskej zóny bez pasových a hraničných kontrol sa však zatiaľ nedá hovoriť. Uviedol to v stredu chorvátsky premiér Andrej Plenkovič, ktorý zároveň odmietol predstavu stavania plotov na hraniciach Chorvátska.

Predseda chorvátskej vlády, ktorý pri príležitosti začiatku predsedníctva Chorvátska v Rade EÚ, pozval do Záhrebu desiatky európskych novinárov, pripomenul, že jeho krajina je podľa hodnotenia Európskej komisie technicky pripravená na vstup do schengenskej zóny. Týmto hodnotením už Chorváti dobehli Bulharsko a Rumunsko, ktoré do EÚ vstúpili o šesť rokov skôr (2007), a teda aj skôr požiadali aj o členstvo v Schengene.

Plenkovič konštatoval, že v Chorvátsku sa už hovorilo o rôznych možných dátumoch pre vstup do Schengenu, a preto on žiaden konkrétny termín predkladať nechce. Príslušné rozhodnutie je totiž v kompetencii Rady EÚ, v ktorej sú zastúpené všetky členské krajiny. A tam sa podľa Plenkoviča už dlhé roky nedarí dosiahnuť potrebný konsenzus ani v prípade Bulharska a Rumunska.

Podľa premiéra je istou šancou pre Záhreb skutočnosť, že Chorvátsko po vstupe do EÚ nebolo - na rozdiel od Bulharska a Rumunska - podrobené mechanizmu spolupráce a overovania (MCV), ktorý prísne sleduje pokrok pri boji s korupciou a organizovaným zločinom. Práve slabý pokrok Sofie a Bukurešti v týchto oblastiach je pre niektoré členské štáty argumentom, prečo nechcú Rumunov a Bulharov prijať do Schengenu.

Plenkovič pripomenul, že viaceré krajiny kvôli migračnému tlaku zaviedli kontroly aj na vnútroschengenských hraniciach. Otázka rozširovania Schengenu by preto podľa neho mala byť súčasťou širšej debaty, do ktorej spadá aj riešenie problému migrácie a modernizácie azylového systému v EÚ.

Chorvátsko chce ako predsednícka krajina EÚ prispieť k pokroku pri riešení migračnej otázky s dôrazom na obmedzenie počtu nelegálnych migrantov. Má tiež ambíciu oživiť zablokované rozhovory o spoločnej azylovej politike, uviedol Plenkovič.

Zároveň zdôraznil, že Záhreb - napriek svojim dlhým hraniciam s nečlenskými krajinami EÚ - nechce migračné tlaky riešiť stavaním drôtených plotov, "ako niektorí naši susedia". "Nechceme žiadne ploty. To nie je správny politický signál. A okrem toho v (susednej) Bosne a Hercegovine žijú Chorváti. My nechceme ploty medzi Chorvátmi a Chorvátmi," uviedol Plenkovič.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)