Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 12. apríl 2025Meniny má Estera
< sekcia Zahraničie

Po pozastavení rokovaní s EÚ začal pred gruzínskym parlamentom protest

Protestujúci vychádzajú do ulíc po vyhlásení gruzínskeho premiéra Irakliho Kobachidzeho a zhromažďujú sa pred budovou parlamentu v gruzínskom Tbilisi vo štvrtok 28. novembra 2024. Foto: TASR/AP

Na protest prišla aj prozápadne orientovaná prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorú demonštranti búrlivo vítali.

Tbilisi 28. novembra (TASR) - Tisícky demonštrantov sa vo štvrtok večer zhromaždili pred gruzínskym parlamentom v hlavnom meste Tbilisi po tom, ako premiér Irakli Kobachidze oznámil, že jeho vláda pozastavuje do roku 2028 prístupové rokovania s Európskou úniou a z Bruselu nebude prijímať ani žiadne tzv. predvstupové dotácie. TASR o tom informuje na základe správy stanice Rádio Sloboda (RFE/RL).

Na fotografiách a videozáznamoch zo zhromaždenia bolo vidieť demonštrantov s vlajkami Gruzínska či EÚ. Na protest prišla aj prozápadne orientovaná prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorú demonštranti búrlivo vítali. "Som s týmito ľuďmi. Odpor sa začal a neskončí sa, kým nebudú vyhlásené nové voľby," povedala novinárom. Kriticky sa obrátila aj na príslušníkov poriadkovej polície, ktorým odkázala, že je ich povinnosťou chrániť suverenitu Gruzínska, a spýtala sa ich, či "slúžia Rusku alebo Gruzínsku".

Menšie proeurópske demonštrácie sa konali aj v ďalších gruzínskych mestách ako Batumi, Gori, Kutaisi či Zugdidi.

Demonštranti v Zugdidi povedali reportérovi gruzínskej pobočky stanice RFE/RL, že vládnuca strana Gruzínsky sen odkláňa krajinu od smerovania do EÚ a približuje ju k Rusku. "Gruzínske orgány prerušili všetky vzťahy s Európskou úniou a odmietajú aj prijímanie finančných prostriedkov. To určite povedie k ekonomickému kolapsu," povedala jedna z demonštrantiek, učiteľka Manana.

Protesty prebiehajú v Gruzínsku už celé týždne v dôsledku parlamentných volieb z 26. októbra, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila vládnuca proruská strana Gruzínsky sen s takmer 54 percentami hlasov. Prozápadná opozícia ani prezidentka však výsledky volieb neuznali a vládnucu stranu obviňujú z rozsiahlych volebných podvodov. Opozícia odmietla do nového parlamentu zasadnúť a prezidentka požiadala ústavný súd o anulovanie výsledkov pre údajne porušené princípy univerzálnosti a tajnosti hlasovania.

Západné štáty taktiež tvrdia, že voľby sprevádzali nezrovnalosti. Európsky parlament vo štvrtok počas svojho plenárneho zasadnutia v Štrasburgu nezáväzným uznesením odmietol výsledky volieb v Gruzínsku a žiada ich opakovanie v priebehu jedného roka.

Podľa europarlamentu voľby neboli slobodné ani spravodlivé a predstavujú ďalší prejav pokračujúceho demokratického úpadku krajiny, "za ktorý je plne zodpovedná vládnuca strana Gruzínsky sen".

Gruzínsky premiér Kobachidze následne oznámil, že jeho vláda pozastavuje do roku 2028 prístupové rokovania s Európskou úniou. Dodal, že Tbilisi v reakcii na "sériu útokov" zo strany Bruselu odmieta aj všetky predvstupové fondy z EÚ. "Do Európskej únie nevstúpime žobraním a postávaním na jednej nohe, ale dôstojným spôsobom so zdravým demokratickým systémom a silnou ekonomikou," povedal novinárom v centrále Gruzínskeho sna.

Ako pripomína RFE/RL, Kobachidze len tesne predtým na zasadnutí parlamentu, ktorý odobril jeho vládu, tvrdil, že prioritou jeho kabinetu je vstup do EÚ do roku 2030.

Cieľ stať sa členom EÚ má pritom Gruzínsko zakotvený aj vo svojej ústave, jeho vzťahy s Bruselom sa však za ostatné mesiace výrazne zhoršili, pričom EÚ prístupový proces s Gruzínskom pozastavila. Reagovala tým hlavne na tamojšie prijatie "zákona o zahraničných agentoch", podobný ruskej legislatíve používanej na umlčanie disentu. Brusel vopred varoval Tbilisi aj v súvislosti so zmienenými voľbami.

HRABKO: Šanca, že z ústavy vypustia jeden volebný obvod, je malá

Podľa Hrabka bol systém viacerých volebných obvodov, ktorý zrušila ešte vláda Vladimíra Mečiara, pre voličov výhodnejší (správa, PODCAST, VIDEO).

- Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že sa cíti vo veľmi dobrej kondícii po tom, čo absolvoval svoju prvú zdravotnú prehliadku od návratu do prezidentského úradu.

- Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár sa na pozvanie svojho tureckého rezortného partnera Hakana Fidana zúčastnil na štvrtom ročníku konferencie Antalyjské fórum diplomacie.

- Predstavitelia Spojených štátov a Ukrajiny sa stretli, aby rokovali o dohode, ktorá by USA zaistila prístup k ukrajinským prírodným zdrojom, uviedol zdroj oboznámený s rozhovormi.

- Imigračný súd rozhodol, že zadržaný propalestínsky aktivista Mahmúd Chálil, ktorý má v USA trvalý pobyt na základe tzv. zelenej karty, môže byť deportovaný, uviedli americké médiá a Americká únia občianskych slobôd (ACLU).

- Viac ako sto čínskych občanov bojujúcich na strane Ruska proti Ukrajine patrí k žoldnierom, ktorí zrejme nemajú priame väzby na čínsku vládu.

- Slovenskí hokejisti neuspeli ani vo svojom druhom zápase v rámci záverečného bloku prípravy MS 2025. Po štvrtkovej prehre 3:4 po predĺžení nestačili v Herisau na domáce Švajčiarsko ani v piatok, keď podľahli 3:5.

- Spoločná európska mena nadviazala na konci týždňa na štvrtkové (10. 4.) posilnenie a pokračovala v raste, pričom jej kurz sa dostal najvyššie od začiatku roka 2022.

- V Nemecku sa šíri ďalej na sever agresívny druh mravca, ktorý ohrozuje budovy a infraštruktúru. TASR o tom píše podľa piatkovej správy agentúry DPA.

- Prezident SR Peter Pellegrini v piatok prijal v Prezidentskom paláci bývalého prezidenta ČR Miloša Zemana.

- Leteckí záchranári zasahovali v piatok predpoludním v bratislavskej mestskej časti Vajnory, kde na stavbe diaľnice došlo k zavaleniu robotníka stavebným materiálom. Zraneného 27-ročného muža po prvotnom ošetrení transportovali vrtuľníkom do nemocnice v Ružinove.

- Spojenci Ukrajiny jej v piatok prisľúbili novú vojenskú pomoc vo výške 21 miliárd eur. Po rokovaní Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli to uviedol britský minister obrany John Healey. TASR o tom píše podľa správ agentúr Reuters a DPA a stanice BBC.

- V súvislosti s nákazou slintačky a krívačky (SLAK) vznikne dohľadové monitorovacie centrum. Bude pôsobiť ako hlavné veliace centrum reakcie štátu na vzniknutú situáciu. Na tlačovej konferencii o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

- Nemecko v strednodobom a dlhodobom horizonte dodá Ukrajine viac ako 1100 pozemných radarových systémov na detekciu lietadiel, ako aj ďalšie protilietadlové raketové systémy Iris-T.

- Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) predstavil vecný zámer nového zákona o vysokých školách (VŠ).

- Opozičná SaS vyzýva na prehodnotenie a revíziu akčných plánov k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 - 2027, ktoré schválila vláda ešte v decembri 2024.

- Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) v Dunajskej Strede vydala opatrenia týkajúce sa núdzovej supresívnej vakcinácie a následného pristúpenia k nevyhnutnej depopulácii chovu hovädzieho dobytka v Dolnom Štále.

- Čína v piatok oznámila odvetné opatrenia a od soboty (12. 4.) zvýši clá na tovar z USA z 84 % na 125 %. To ešte viac vystupňuje obchodnú vojnu medzi dvomi najväčšími ekonomikami sveta. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.

- Poľské ministerstvo spravodlivosti v piatok zverejnilo odtajnené dokumenty týkajúce sa nákupu sledovacieho systému Pegasus zo zdrojov Fondu spravodlivosti, ktorý je určený na pomoc obetiam trestných činov.

- Transakčná daň škodí slovenským podnikom vo veľmi nevhodnej chvíli. Máme tu obchodnú vojnu, Trumpove clá a potrebujeme robiť všetko pre to, aby sme našu ekonomiku diverzifikovali a podporili, vyjadril sa Michal Truban z PS.