Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 24. apríl 2024Meniny má Juraj
< sekcia Zahraničie

Počas protestov proti vláde v Tunisku došlo k násilnostiam

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Krajina, ktorej sa ako jedinej v regióne podarilo po udalostiach tzv. arabskej jari z roku 2011 dosiahnuť prechod k demokracii, trpí vážnou hospodárskou krízou, ktorá postihuje najmä mladých ľudí.

Tunis 25. júla (TASR) - Násilné protesty s účasťou tisícok ľudí sa konali v nedeľu v tuniskej metropole, ako aj v ďalších mestách krajiny. Nahnevaní demonštranti vyjadrovali nespokojnosť so zhoršujúcou sa zdravotnou, ekonomickou a spoločenskou situáciou v tejto severoafrickej krajine a tamojšiu vládu vyzývali, aby podala demisiu. Informovali o tom svetové agentúry.

V hlavnom meste Tunis sa pred budovou parlamentu zišli stovky protestujúcich, ktorí kričali heslá namierené proti vládnucej islamistickej Strane obrody (an-Nahda) a premiérovi Hišámovi Mašíšímu. "Ľudia chcú rozpustenie parlamentu," ozývalo sa z davu podľa agentúry AFP. Polícia zablokovala všetky cesty vedúce k hlavnej ulici Avenue Bourguiba, ktorá bola pred desiatimi rokmi hlavným dejiskom tuniskej revolúcie.

Ako uviedol spravodajca AFP, niekoľko demonštrantov bolo zadržaných a jeden novinár utrpel zranenia, keď účastníci zhromaždenia začali hádzať kamene do príslušníkov poriadkových síl, ktorí na nich následne nasadili slzotvorný plyn.

Protesty sa konali aj v mestách Gafsa, Kajruván, Monastir či Súsa. Demonštranti sa podľa agentúry Reuters pokúsili v Súse vniknúť do regionálnej centrály strany an-Nahda, najväčšiemu subjektu v tamojšom parlamente. Útočníci zničili počítače a ďalšie zariadenie vo vnútri a dokumenty strany rozhádzali na ulici.

Protesty zvolalo pri príležitosti 64. výročia nezávislosti Tuniska novozaložené Hnutie 25. júla, píše agentúra AP.

Krajina, ktorej sa ako jedinej v regióne podarilo po udalostiach tzv. arabskej jari z roku 2011 dosiahnuť prechod k demokracii, trpí vážnou hospodárskou krízou, ktorá postihuje najmä mladých ľudí. Situáciu ešte zhoršila pandémia nového koronavírusu - počet nakazených i obetí výrazne stúpa. Účastníci protestov, ktoré sa znova začali v januári, kritizujú nárast nezamestnanosti, chudoby a korupciu v krajine.

Prezident Kaís Saíd poveril bojom proti pandémii COVID-19 armádu, čo podľa niektorých analytikov značí, že takýmto spôsobom si chce rozšíriť svoje právomoci.