Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Vo februári zaznamenali iba 190 čínskych lietadiel, čo je najmenej od roku 2022, odkedy taiwanské ministerstvo obrany tieto údaje zverejňuje.
Autor TASR
Tchaj-pej 5. marca (TASR) - Aktivity letectva Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) v okolí samosprávneho Taiwanu od začiatku roka prudko klesli. Podľa zdrojov agentúry Reuters sa Peking môže usilovať znižovať svoj tlak na ostrov pred návštevou amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne, kde sa stretne s prezidentom Si Ťin-pchingom, informuje TASR.
Komunistická Čína vyslala v tomto roku do taiwanskej identifikačnej zóny protivzdušnej obrany 460 vojenských lietadiel, čo podľa údajov taiwanskej vlády predstavuje pokles o 46,5 percenta oproti minulému roku. Upozornila na to výskumná skupina Secure Taiwan Associate Corporation (STA).
Vo februári zaznamenali iba 190 čínskych lietadiel, čo je najmenej od roku 2022, odkedy taiwanské ministerstvo obrany tieto údaje zverejňuje. V uplynulých dňoch dokonca v zóne nezaznamenali žiadne čínske stroje.
Podľa dvoch taiwanských predstaviteľov môže ísť o dôkaz, že Si Ťin-pching sa usiluje zmierňovať viditeľné nátlakové praktiky, aby vytvoril lepšiu atmosféru pred očakávaným stretnutím s Trumpom na konci marca.
„Peking sa možno snaží vytvoriť falošný dojem: som mierumilovný, smerujem k mieru, takže by ste mali prestať predávať zbrane Taiwanu,“ povedal pre agentúru Reuters vysokopostavený taiwanský bezpečnostný predstaviteľ.
Ďalšiu interpretáciu pre Reuters poskytol Su Cu-jün z taiwanského Ústavu pre národnú obranu a bezpečnostný výskum a môže to súvisieť s protikorupčnými čistkami v čínskej armáde. Nie sú podľa neho vylúčené ani zmeny veliteľskej štruktúry čínskych ozbrojených síl, ktoré pravdepodobne znižujú ich celkovú pripravenosť.
Podľa taiwanského ministerstva obrany čínske námorníctvo a pobrežná stráž zostávajú aktívne a Peking iba obmedzil politicky citlivejšie letecké aktivity. „To, že teraz neprichádzajú, neznamená, že sa nevrátia v budúcnosti a nemôžeme vylúčiť, že sa pripravujú na ešte väčšiu operáciu,“ povedal ďalší vysokopostavený bezpečnostný predstaviteľ Taiwanu. „Nemali by sme predpokladať žiadnu zmenu v zámeroch Pekingu len na základe niekoľkých dní aktivity,“ dodal.
Peking považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Na ostrov sa v roku 1949 po porážke v občianskej vojne uchýlila dovtedajšia čínska vládna moc Kuomintangu pod vedením generála Čankajška a odvtedy má nezávislú vládu. Komunistická Čína vládu na Taiwane považuje za separatistov a opakovane deklaruje, že demokratický Taiwan jedného dňa ovládne.
Komunistická Čína vyslala v tomto roku do taiwanskej identifikačnej zóny protivzdušnej obrany 460 vojenských lietadiel, čo podľa údajov taiwanskej vlády predstavuje pokles o 46,5 percenta oproti minulému roku. Upozornila na to výskumná skupina Secure Taiwan Associate Corporation (STA).
Vo februári zaznamenali iba 190 čínskych lietadiel, čo je najmenej od roku 2022, odkedy taiwanské ministerstvo obrany tieto údaje zverejňuje. V uplynulých dňoch dokonca v zóne nezaznamenali žiadne čínske stroje.
Podľa dvoch taiwanských predstaviteľov môže ísť o dôkaz, že Si Ťin-pching sa usiluje zmierňovať viditeľné nátlakové praktiky, aby vytvoril lepšiu atmosféru pred očakávaným stretnutím s Trumpom na konci marca.
„Peking sa možno snaží vytvoriť falošný dojem: som mierumilovný, smerujem k mieru, takže by ste mali prestať predávať zbrane Taiwanu,“ povedal pre agentúru Reuters vysokopostavený taiwanský bezpečnostný predstaviteľ.
Ďalšiu interpretáciu pre Reuters poskytol Su Cu-jün z taiwanského Ústavu pre národnú obranu a bezpečnostný výskum a môže to súvisieť s protikorupčnými čistkami v čínskej armáde. Nie sú podľa neho vylúčené ani zmeny veliteľskej štruktúry čínskych ozbrojených síl, ktoré pravdepodobne znižujú ich celkovú pripravenosť.
Podľa taiwanského ministerstva obrany čínske námorníctvo a pobrežná stráž zostávajú aktívne a Peking iba obmedzil politicky citlivejšie letecké aktivity. „To, že teraz neprichádzajú, neznamená, že sa nevrátia v budúcnosti a nemôžeme vylúčiť, že sa pripravujú na ešte väčšiu operáciu,“ povedal ďalší vysokopostavený bezpečnostný predstaviteľ Taiwanu. „Nemali by sme predpokladať žiadnu zmenu v zámeroch Pekingu len na základe niekoľkých dní aktivity,“ dodal.
Peking považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Na ostrov sa v roku 1949 po porážke v občianskej vojne uchýlila dovtedajšia čínska vládna moc Kuomintangu pod vedením generála Čankajška a odvtedy má nezávislú vládu. Komunistická Čína vládu na Taiwane považuje za separatistov a opakovane deklaruje, že demokratický Taiwan jedného dňa ovládne.
