Berlín 10. mája (TASR) - Počet politicky motivovaných trestných činov v Nemecku zaznamenal vlani oproti predošlému roku nárast o viac ako 23 percent - spáchaných bolo 55.048 takýchto skutkov. O 15,5 percenta na 3899 stúpol v krajine v porovnaní rokov 2020 a 2021 tiež počet násilných politicky motivovaných činov. Vyplýva to zo štatistiky Spolkového kriminálneho úradu (BKA), ktorá bola zverejnená v utorok. TASR prevzala správu z agentúry DPA.

Celkovo bolo podľa BKA najviac trestných činov spáchaných prívržencami krajnej pravice - ide o necelých 22.000 trestných činov, čo predstavuje pokles o sedem percent. Okolo 10.000 skutkov súvisí s ľavicovými páchateľmi - ide približne o osem percent menej než v roku 2020.

O viac ako 147 percent sa zvýšil počet trestných činov, ktoré polícia nevedela priradiť k nijakej konkrétnej ideológii. Podozrivé osoby, ktoré nepatrili k pravicovým ani ľavicovým extrémistom, islamistom či prívržencom zahraničnej ideológie, spáchali vlani dovedna 21.339 trestných činov.

Šéf BKA Holger Münch v tom vidí okrem iného súvislosť aj s protestmi proti opatreniam na zamedzenie šírenia nového koronavírusu, ktoré zaviedla vláda či s obdobím okolo volieb.

To, že pozadie politicky motivovaných trestných činov je "rozmanitejšie a rozptýlenejšie", odráža podľa slov ministerky vnútra Nancy Faeserovej "aktuálne spoločenské konflikty". "Veľmi jasne vidíme, že našu demokraciu musíme chrániť všetkými silami," uviedla. Skutočnosť, že počet antisemitsky motivovaných činov stúpol o 29 percent na 3027, je podľa Faeserovej "hanbou" pre celé Nemecko.

Narástol tiež počet trestných činov voči štátu a jeho predstaviteľov - polícia evidovala viac než 14.000 takýchto skutkov, čo je oproti predchádzajúcemu roku nárast o takmer 51 percent. Necelé tri štvrtiny skutkov, ktoré boli namierené voči zástupcom úradov či poslancom, sa týkali páchateľov, ktorých polícia nedokázala priradiť ku konkrétnej ideológii.