Attack on Prime Minister
News in English
Jakov Milatovič získal približne 60 percent hlasov, zatiaľ čo doterajšieho prezidenta Mila Djukanoviča podporilo približne 40 percent voličov.
Autor TASR
Podgorica 2. apríla (TASR) - Prvé predbežné výsledky sčítania hlasov odovzdaných v druhom kole prezidentských volieb v Čiernej Hore naznačujú víťazstvo ekonóma a bývalého ministra hospodárstva Jakova Milatoviča. Oficiálne výsledky volieb sa očakávajú až v pondelok, informovala agentúra AFP.
Milatovič získal približne 60 percent hlasov, zatiaľ čo doterajšieho prezidenta Mila Djukanoviča podporilo približne 40 percent voličov. Podľa agentúry AFP to vyplýva z prognóz, ktoré zverejnilo zvyčajne spoľahlivé Centrum pre monitorovanie a výskum.
Jeho analytici uviedli, že výsledky sa ešte môžu mierne zmeniť v priebehu sčítavania hlasov, ale rozdiel medzi nimi je príliš veľký na to, aby došlo k výrazným zmenám.
Predpokladá sa, že Milatovičovo víťazstvo odráža únavu voličov z Djukanoviča a rozčarovanie z dlhoročných politikov. Len 36-ročný Milatovič vstúpil do politiky v roku 2020 po tom, ako získal vzdelanie v Británii a Spojených štátoch.
Djukanovičovi sa pripisujú zásluhy za to, že v roku 2006 doviedol svoju krajinu k nezávislosti od Srbska a v roku 2017 vzdoroval Rusku a nasmeroval Čiernu Horu do NATO.
Kritici však tvrdia, že Djukanovič a jeho Demokratická strana socialistov (DPS) dopustili, aby sa v Čiernej Hore rozmohli zločinnosť a korupcia.
AFP vo svojej správe predpokladá, že výsledok nedeľňajších volieb sa pravdepodobne odrazí na predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa v Čiernej Hore uskutočnia 11. júna.
Toto hlasovanie bolo naplánované z dôvodu niekoľko mesiacov trvajúcej patovej situácie pri formovaní vlády, ktorá zastavila pripravované členstvo Čiernej Hory v Európskej únii a znepokojila Západ, a to v čase, keď na Ukrajine zúri vojna rozpútaná Ruskom.
Po Milatovičovom triumfe by sa jeho Hnutie Európa teraz! (PES!) mohlo ocitnúť v pozícii, že po júnových parlamentných voľbách bude dominovať aj v budúcej vláde.
Hnutie PES! vzniklo po tom, ako sa rozpadla prvá vláda, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2020. Milatovič si ako minister hospodárstva v tejto vláde získal popularitu zvýšením platov, ale kritici tvrdia, že sa tak stalo na úkor už aj tak vyčerpaného zdravotného systému, a nie ako výsledok reforiem.
Milatovič získal približne 60 percent hlasov, zatiaľ čo doterajšieho prezidenta Mila Djukanoviča podporilo približne 40 percent voličov. Podľa agentúry AFP to vyplýva z prognóz, ktoré zverejnilo zvyčajne spoľahlivé Centrum pre monitorovanie a výskum.
Jeho analytici uviedli, že výsledky sa ešte môžu mierne zmeniť v priebehu sčítavania hlasov, ale rozdiel medzi nimi je príliš veľký na to, aby došlo k výrazným zmenám.
Predpokladá sa, že Milatovičovo víťazstvo odráža únavu voličov z Djukanoviča a rozčarovanie z dlhoročných politikov. Len 36-ročný Milatovič vstúpil do politiky v roku 2020 po tom, ako získal vzdelanie v Británii a Spojených štátoch.
Djukanovičovi sa pripisujú zásluhy za to, že v roku 2006 doviedol svoju krajinu k nezávislosti od Srbska a v roku 2017 vzdoroval Rusku a nasmeroval Čiernu Horu do NATO.
Kritici však tvrdia, že Djukanovič a jeho Demokratická strana socialistov (DPS) dopustili, aby sa v Čiernej Hore rozmohli zločinnosť a korupcia.
AFP vo svojej správe predpokladá, že výsledok nedeľňajších volieb sa pravdepodobne odrazí na predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa v Čiernej Hore uskutočnia 11. júna.
Toto hlasovanie bolo naplánované z dôvodu niekoľko mesiacov trvajúcej patovej situácie pri formovaní vlády, ktorá zastavila pripravované členstvo Čiernej Hory v Európskej únii a znepokojila Západ, a to v čase, keď na Ukrajine zúri vojna rozpútaná Ruskom.
Po Milatovičovom triumfe by sa jeho Hnutie Európa teraz! (PES!) mohlo ocitnúť v pozícii, že po júnových parlamentných voľbách bude dominovať aj v budúcej vláde.
Hnutie PES! vzniklo po tom, ako sa rozpadla prvá vláda, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2020. Milatovič si ako minister hospodárstva v tejto vláde získal popularitu zvýšením platov, ale kritici tvrdia, že sa tak stalo na úkor už aj tak vyčerpaného zdravotného systému, a nie ako výsledok reforiem.
