Kyjev 20. januára (TASR) - Situácia v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, ktoré bolo v nedeľu večer dejiskom zrážok medzi opozičnými demonštrantami a políciou, je naďalej napätá. Ako informovala agentúra UNIAN, skupina demonštrantov sa dnes pokúsila prekonať policajný kordón a preniknúť k vládnej štvrti v centre Kyjeva.
Polícia proti demonštrantom vyzbrojeným kameňmi, petardami a horiacimi fakľami použila ohlušujúce granáty a streľbu z pneumatických zbraní.
Biely dom znepokojilo násilie v Kyjeve
Biely dom obvinil z rastúceho napätia na Ukrajine vládu, ktorá nechcela uznať oprávnenú nespokojnosť ľudí, a pohrozil sankciami, ak bude pokračovať násilie. Informovala o tom dnes tlačová agentúra AP.
Hovorkyňa americkej Rady pre národnú bezpečnosť Caitlin Haydenová uviedla, že Spojené štáty "hlboko znepokojilo" násilie v Kyjeve. Haydenová povedala, že Ukrajina kriminalizovaním protestov "oslabuje základy svojej demokracie". Vyzvala Kyjev, aby zrušil nedávno prijaté zákony obmedzujúce protesty, odvolal z centra mesta zásahové policajné jednotky a začal rokovať s opozíciou.
Biely dom informoval, že okrem iných krokov zvažuje aj sankcie, ak ukrajinská vláda bude používať násilie. Zopakoval tak varovanie amerického ministerstva zahraničných vecí z minulého mesiaca.
V súvislosti s udalosťami z nedele večera, keď sa časť demonštrantov - účastníkov veľkého mítingu opozície - chcela prebiť k budove vlády a obsadiť ju, začala prokuratúra vyšetrovanie pre podozrenie z pokusu o vyvolanie masových nepokojov.
Polícia v nedeľu večer zadržala najmenej 20 účastníkov protestnej akcie; podľa informácií z ukrajinského ministerstva vnútra im hrozí trest odňatia slobody do 15 rokov. Dnes sa na polícii ocitol aj štáb rozhlasovej stanice Rádio Sloboda.
V nedeľňajších zrážkach utrpelo podľa agentúry RIA Novosti zranenia najmenej 70 príslušníkov bezpečnostných zložiek, pričom 60 z nich hospitalizovali s úrazmi hlavy, zlomeninami a pomliaždeninami. Jeden policajt utrpel bodnú ranu. Zranených bolo aj do 200 demonštrantov, z nich 40 je hospitalizovaných.
Politickú krízu má riešiť pracovná skupina
Nová vlna nepokojov súvisí so sériou zákonov, ktoré minulý týždeň prijal ukrajinský parlament a ktoré podpísal aj prezident Viktor Janukovyč. Zákony okrem iného sprísňujú trestnoprávnu zodpovednosť za účasť na protivládnych demonštráciách, obmedzujú prístup používateľov internetu k niektorým stránkam a zavádzajú trestnoprávnu zodpovednosť za ohováranie najvyšších predstaviteľov krajiny, ako aj za hanobenie vojenských pamätníkov.
Prezident Janukovyč v noci nadnes poveril tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Andreja Kľujeva vytvorením pracovnej skupiny na riešenie súčasnej politickej krízy, informovala dnes agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na oficiálnu webovú stránku prezidenta. V pracovnej skupine budú zástupcovia vlády a prezidentskej administratívy. Janukovyč tiež vydal pokyn, aby sa členovia pracovnej skupiny už dnes stretli so zástupcami opozície.
Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč vyzval dnes verejnosť na dialóg, kompromis a pokoj Ukrajinský prezident Viktor JanukovyčFOTO TASR/AP"Prihováram sa vám ako ku svedomitým občanom našej vlasti, ktorí si dobre uvedomujú, akou hrozbou pre ukrajinskú spoločnosť a štát je vnútorný konflikt, spory a vzájomná konfrontácia," vyhlásil Janukovyč vo svojom mimoriadnom príhovore k národu.
Ukrajinský prezident sa prihovoril k obyvateľom po zrážkach polície s demonštrantami v Kyjeve, ktoré si vyžiadali desiatky zranených. Napätá situácia bola v ukrajinskom hlavnom meste i dnes, keď sa na protest proti vláde a neštandardnému prijatiu série kontroverzných zákonov podľa agentúry Reuters zhromaždilo pred úradom vlády a ministerstvami okolo 1000 ľudí. Prevažne mladí demonštranti hádzali na policajtov rôzne predmety a nerešpektovali ich výzvy na rozídenie sa.
"Žiadam vás, aby ste sa nepridávali k tým, ktorí sa snažia vniesť rozpor medzi štát a spoločnosť a ktorí chcú priviesť ukrajinský ľud k masovému chaosu," uviedol Janukovyč vo svoje výzve zverejnenej na internetovej stránke prezidentského úradu.
V súvislosti s výzvou na dialóg a pokoj prezident neponúkol opozícii žiadne možné ústupky, nespomenul ani zmierovacie rokovania s opozíciou, ktoré sa mali dnes uskutočniť, píše Reuters.
Protestovať proti zákonom prišlo v nedeľu okolo 100.000 ľudí. Zrážky s políciou sa skončili zranením 200 demonštrantov, z ktorých hospitalizovali približne 40. V nemocnici skončilo aj okolo 60 príslušníkov bezpečnostných síl, najmä so zraneniami hlavy.
"Je dôležité, aby plánované rokovania priniesli výsledok. Ak vláda opäť poruší slovo, situácia nevyhnutne eskaluje do ešte väčšieho napätia," povedal líder opozície Vitalij Kličko a zopakoval požiadavku, že prezident s nimi musí rokovať osobne.
Poprední vodcovia opozície Vitalij Kličko a Arsenij Jaceňuk vyzvali svojich priaznivcov už v nedeľu na pokoj; varovali pred krviprelievaním a vyzvali na rokovania s cieľom nájsť cestu z politickej krízy.
V tej sa Ukrajina ocitla po tom, ako vláda 21. novembra pozastavila prípravy na integráciu do EÚ a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom. V čase, keď je Ukrajina blízko kolapsu, Janukovyč 17. decembra v Moskve podpísal sériu zmlúv, vďaka ktorým získala od Ruska pôžičku vo výške 15 miliárd dolárov a o tretinu nižšiu cenu plynu. Opozícia tieto dohody ostro kritizovala.
Diplomati EÚ hodnotia situáciu v Kyjeve
Rada EÚ pre zahraničné záležitosti vyjadrila dnes hlboké obavy v súvislosti s novými právnymi predpismi ukrajinskej Najvyššej rady, ktoré výrazne obmedzujú základné práva občanov Ukrajiny na slobodu združovania, slobodu slova a nezávislosť médií a ohrozujú činnosť občianskej spoločnosti.
Šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová v tomto kontexte vyzvala vládu v Kyjeve, aby prehodnotila sporné právne normy a zabezpečila, že prijímané zákony sú v súlade s európskymi a medzinárodnými záväzkami Ukrajiny.
V záveroch zasadnutia diplomatov krajín EÚ sa taktiež uvádza, že vláda musí dôkladne vyšetriť všetky akty násilia, ku ktorým došlo pri stretoch medzi poriadkovými silami a demonštrantami. Zodpovedné osoby musí vláda podľa diplomatov postaviť pred súd.
"Vyzývame všetkých aktérov na hľadanie všeobecného dialógu a demokratického riešenia súčasnej politickej krízy, ktoré by viedli k splneniu túžob ukrajinského ľudu. Vyzývame všetky zúčastnené strany, aby zachovali zdržanlivosť a vládne orgány, aby plne rešpektovali a chránili pokojné demonštrácie, slobodu zhromažďovania a slova, ako aj slobodu médií," uvádza sa v dokumente vydanom po stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ.
Európski diplomati Ukrajine zároveň pripomenuli závery Rady ministrov z 10. decembra 2012, podľa ktorých EÚ je aj naďalej otvorená myšlienke politického pridruženia a hospodárskej integrácie Ukrajiny s EÚ, čo je však založené na rešpektovaní spoločných hodnôt a podmienené podpísaním asociačnej dohody o dohody o voľnom obchode s EÚ.
M. LAJČÁK: EÚ je znepokojená situáciou na Ukrajine a vystríha pred násilím
Ministri zahraničných vecí EÚ budú počas svojho februárového zasadnutia v Bruseli komplexne rokovať o Ukrajine a o ďalších krajinách Východného partnerstva. Aj preto sa dnešné stretnutie diplomatov EÚ zameralo skôr na všeobecnejšie výzvy pre ukrajinskú vládu a ostatné strany zapojené do politickej krízy v tomto štáte. Povedal to šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Minister zahraničných vecí SR uviedol, že situácia na Ukrajine sa dostala do diskusií na dnešnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné záležitosti, avšak, ako to aj závery zo zasadnutia ministrov dokazujú, nedošlo k nejakej nečakanej zmene postoja EÚ k udalostiam na Ukrajine.
Lajčák spresnil, že vzhľadom na súčasnú situáciu a udalosti súvisiace s poslednou úpravou zákonov v Kyjeve sa nedalo nevenovať pozornosť tomu, čo sa tam deje. Dodal, že EÚ je znepokojená vývojom udalostí.
"Vyzývame všetky strany, aby rešpektovali základné ústavné práva, slobodu zhromažďovania, slobodu slova a, samozrejme, aby nebolo používané násilie," opísal Lajčák postoj EÚ. Rada ministrov zopakovala, že dvere EÚ pre Ukrajinu sú stále otvorené a ponuka únie pre zbližovanie stále platí.
Rada ministrov sa bude "podstatnejšie" zaoberať situáciou na Ukrajine a všeobecne vo Východnom partnerstve počas februárového stretnutia. Dnes boli diskusie diplomatov skôr reakciou na to, čo sa práve deje v uliciach Kyjeva.
Na otázku TASR, či počas diskusií nepadla zmienka o možných sankciách voči Ukrajine, Lajčák uviedol, že zo strany niektorých členských štátov EÚ to naozaj zaznelo. Možnosť použiť sankcie padla hlavne v prípade jednotlivcov, ktorých aktivity by dokázateľne porušovali ľudské práva a demokratické hodnoty.
Šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová v súvislosti s doterajšími násilnými prejavmi, ku ktorým došlo pri stretoch medzi poriadkovými silami a demonštrantami, uviedla, že zodpovedné osoby musí vláda postaviť pred súd.
