Brusel 7. apríla (TASR) - Neschopnosť Európskej únie prijímať jednotné rozhodnutia v otázkach zahraničnej politiky, od financovania Ukrajiny cez sankcie proti Rusku až po vojnu v Iráne, poukazuje na systémovú paralýzu a podnecuje výzvy na zásadnú reformu spôsobu, akým uskutočňuje diplomaciu. V utorok to s odvolaním sa na deväť úniových diplomatov, predstaviteľov a odborníkov napísal magazín Politico, informuje TASR.

Nejde pritom podľa nich len o vnútorné fungovanie EÚ. Vzhľadom na eskaláciu konfliktu na Blízkom východe, vojnu Ruska proti Ukrajine a napäté transatlantické vzťahy sa citovaní diplomati obávajú, že EÚ bude odstavená bokom. Vo svete sa totiž teraz prijímajú geopolitické rozhodnutia rýchlejšie a EÚ na to nestíha reagovať.

V zahraničnej politike sa EÚ nedarí zaujať jednotné stanovisko napríklad v prípade uvoľnenia už schválenej pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, uvalení sankcií na izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu, prijatia 20. balíka protiruských sankcií alebo v otázke prebiehajúcej vojny v Iráne.

Frustrácia z tejto patovej situácie pritom podľa Politica preniká už aj na verejnosť. Nemecko a Švédsko stoja na čele skupiny krajín, ktoré presadzujú výrazné obmedzenie - alebo úplné zrušenie - práva veta. Vďaka tomu má ktorýkoľvek členský štát možnosť zablokovať rozhodnutie, ktorého prijatie si vyžaduje súhlas všetkých 27 členov.

„Mali by sme v EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky zrušiť princíp jednomyseľnosti ešte pred koncom súčasného volebného obdobia, aby sme mohli lepšie konať na medzinárodnej scéne a aby sme sa stali skutočne dospelými,“ vyhlásil v sobotňajšom rozhovore pre nemeckú mediálnu skupinu Funke nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul.

Švédsky premiér Ulf Kristersson nedávno povedal, že debata o tom, aby sa v oblasti zahraničnej politiky zaviedlo hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, sa medzi lídrami opäť vynorí.

Túto zmenu začali niektoré štáty presadzovať v čase, keď Maďarsko bráni prijatiu rozhodnutí, ako je zmienená pôžička pre Ukrajinu. V iných členských štátoch to podľa Politico vyvoláva obavy, že zahraničná politika EÚ sa môže stať rukojemníkom domácej politiky.

Diplomati varujú, že aj keby maďarský premiér Viktor Orbán v nadchádzajúcich voľbách prišiel o moc, problém by zostal, keďže jednomyseľnosť v EÚ umožňuje vláde ktorejkoľvek krajiny zaujať rovnakú blokujúcu pozíciu.

Iné krajiny EÚ vrátane Francúzska, Belgicka a menších členských štátov, ktoré sa obávajú, že budú prehlasované, sa tvrdo zasadzujú za zachovanie práva veta s argumentom, že je kľúčové pre ich národné záujmy. Podobný postoj dlhodobo presadzuje aj premiér SR Robert Fico, ktorý avizoval, že Slovensko je pripravené prevziať štafetu po Maďarsku pri blokovaní pôžičky pre Ukrajinu.

„Myslím si, že otvorenie diskusie o pravidlách európskej jednomyseľnosti by v súčasnosti bolo najrýchlejšou cestou k tomu, aby sa táto oblasť dostala do skutočných problémov,“ povedal nedávno belgický premiér Bart De Wever novinárom v Bruseli.

V zákulisí ale na túto tému už podľa Politica prebiehajú neformálne rokovania na vysokej úrovni medzi veľkými členskými štátmi. Cieľom je nájsť možné riešenia, medzi ktoré patrí posilnenie úlohy zahraničnej politiky na zasadnutiach výboru stálych predstaviteľov (Coreper) a reforma Európskej služby pre vonkajšiu činnosť na zefektívnenie rozhodovacieho procesu.