Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 16. apríl 2025Meniny má Dana a Danica
< sekcia Zahraničie

Politológ: Volitelia v USA musia zvoliť toho, koho im dodali občania

Na archívnej snímke z 10. septembra 2024 diváci sledujú televíznu debatu medzi demokratickou prezidentskou kandidátkou Kamalou Harrisovou a jej republánskym vyzývateľom a americkým exprezidentom Donaldom Trumpom v bare v San Antoniu. Foto: TASR/AP

Počet voliteľov za jednotlivé štáty sa odvíja od toho, koľko zástupcov v Kongrese štát má. Podľa ústavy je to najmenej jeden člen Snemovne reprezentantov a dvaja senátori.

Washington 30. októbra (TASR) - Ľudové hlasovanie v prezidentských voľbách v USA sa uskutoční 5. novembra, avšak o víťazovi v konečnom dôsledku rozhodne na základe výsledkov z jednotlivých štátov zbor voliteľov. Každý štát má v zbore voliteľov určený počet hlasov, takže sa môže prihodiť, že prezidentom sa nestane kandidát, ktorý získal v celkovom súčte od ľudí najviac hlasov. Tento systém posilňuje princíp federalizmu v prezidentských voľbách. V rozhovore pre TASR to uviedol politológ z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislav Kováčik.

Počet voliteľov za jednotlivé štáty sa odvíja od toho, koľko zástupcov v Kongrese štát má. Podľa ústavy je to najmenej jeden člen Snemovne reprezentantov a dvaja senátori.

V súčasnosti je celkový počet voliteľov pevne ohraničený. Celkovo ich je 538 a úspešný kandidát musí získať viac ako polovicu ich hlasov, teda 270 voliteľov. Najviac voliteľov, až 54, má Kalifornia.

V 48 štátoch USA a vo Washingtone D. C. sa v súčasnosti uplatňuje väčšinový volebný systém, čo znamená, že za kandidáta, ktorý v danom štáte získal najviac hlasov, hlasujú všetci volitelia daného štátu. Výnimkami sú Nebraska a Maine, kde sa uplatňuje pomerný systém na základe kongresových dištriktov. Kováčik však pripomína, že ide o malé štáty, ktoré dovedna dodajú iba deväť voliteľov.

"Je na legislatíve príslušného štátu, aby si určil, akým spôsobom bude vyberať alebo kreovať voliteľov," ozrejmuje Kováčik. Platí však, že v deň prezidentských volieb si občania okrem prezidenta volia aj svojich voliteľov.

Politológ upriamuje pozornosť na zásadu, že volitelia sa zaväzujú odovzdať hlas kandidátovi, ktorý v danom štáte získal najviac hlasov. V minulosti sa však viackrát stalo, že volitelia hlasovali inak, ako sa zaviazali. "Z toho následne môžu vyplývať rôzne konzekvencie - od pokút až po uväznenie," vysvetľuje Kováčik. Sankcie voči voliteľom si legislatívne upravujú jednotlivé štáty.

"Jeden zo základných dôvodov, prečo je systém zboru voliteľov dôležitý, je to, aby prezidentskí kandidáti kandidovali v každom štáte, pretože ak by sa zbor voliteľov zrušil, kampaň by sa viedla iba vo veľkých štátoch," uvádza Kováčik. V prípade zrušenia systému by podľa politológa ostalo 80 percent územia USA v kampani nepovšimnutých.

Kováčik tvrdí, že prípadná zmena systému by prospela demokratom. "Republikáni sa, naopak, snažia o zachovanie systému. Dokonca upravujú pravidlá v jednotlivých štátoch tak, aby sa obmedzila možnosť predčasného odovzdávania hlasov, pretože vedia, že ich voliči sú konzervatívni a chodia voliť v deň volieb," vysvetľuje.

Najvážnejšia diskusia o reforme systému sa podľa neho viedla koncom 60. rokov. Návrh na prijatie dodatku ústavy, ktorý by zaviedol ako smerodajné ľudové hlasovanie v celých USA, však zablokovala časť republikánskych senátorov, ktorá obštrukciami naťahovala diskusiu. Téma sa nakoniec vyčerpala a k reforme nedošlo, pripomína Kováčik.

Zaujímavosťou amerického volebného systému je, že na prezidentských voľbách sa nemôže zúčastniť približne 3,5 milióna Američanov žijúcich na územiach USA, ktoré nemajú oficiálny status členského štátu, a teda ani voliteľov. Ide o zámorské územia USA ako Porto Rico, Guam alebo Americká Samoa. Kováčik pripomína, že na zmenu súčasného stavu by sa týmto územiam musel priznať oficiálny status štátu alebo by sa musela zmeniť ústava.

V histórii USA sa už trikrát stalo, že ani jeden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu voliteľov. V tomto prípade sa voľba prezidenta presunie do Kongresu.

Ústava uvádza, že Senát následne volí viceprezidenta, a to nadpolovičnou väčšinou senátorov. Prezidenta volí Snemovňa reprezentantov z troch najúspešnejších kandidátov. V tomto prípade však prezidenta volia delegácie kongresmanov z jednotlivých štátov. Členovia delegácií sa na voľbe kandidáta musia jednohlasne zhodnúť. Pokiaľ tak neurobia, hlas celej delegácie prepadá. Na zvolenie kandidát potrebuje získať podporu nadpolovičnej väčšiny delegácií, teda 26 hlasov.

Poslanci schválili novelu zákona o neziskových organizáciách

Novela má byť účinná od 1. júna.

,aktualizované 

- Izraelská armáda v stredu oznámila, že od obnovenia operácií v palestínskom Pásme Gazy vytvorila na 30 percentách jeho územia bezpečnostnú nárazníkovú zónu, zaútočila na približne 1200 teroristických cieľov a vykonala viac ako 100 cielených eliminácií.

- Slovenská hokejová reprezentácia zaznamenala tretiu prehru za sebou. V úvodnom zápase Kaufland Challenge 2025 v Piešťanoch podľahla Nemecku 2:3.

- Slovensko a Chorvátsko sa zhodli na spolupráci pri presadzovaní priorít oboch štátov v pripravovanom Viacročnom finančnom rámci (VFR) Európskej únie na roky 2028 – 2034 s cieľom vyjednať čo najlepšie podmienky v kohéznej a spoločnej poľnohospodárskej podpore.

- Finančná situácia nemocníc je napätá. Peniaze majú len na niekoľko mesiacov a nevystačia im do konca roka. V súvislosti so zmluvnými vzťahmi so zdravotnými poisťovňami to uviedla Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) po rokovaní svojej rady.

- Pápež František by vo štvrtok mal zavítať do väznice Regina Coeli v rímskej štvrti Trastevere južne od Vatikánu, uviedla v stredu agentúra ANSA s odvolaním sa na vatikánske zdroje.

- Ministerstvo vnútra (MV) SR podpísalo v stredu s Finančnou správou memorandum o spolupráci v oblasti zavádzania a rozširovania digitálnej identity a elektronických dokladov medzi inštitúciami.

- Americký prezident Donald Trump v spore s renomovanou Harvardovou univerzitou spochybnil v stredu jej kvalitu. Na svojej platforme Truth Social uviedol, že Harvard už nemožno považovať ani za dôstojnú vzdelávaciu inštitúciu.

- Srbský parlament v stredu schválil politicky neskúseného profesora medicíny Djura Macuta za predsedu vlády. Nová vláda sa ujíma moci v čase pokračujúcich protikorupčných protestov, ktoré viedli k demisii Miloša Vučeviča z postu premiéra.

- Prezident SR Peter Pellegrini sa s novelou zákona o neziskových organizáciách po jej doručení dôkladne oboznámi. Následne prijme svoje ústavne rozhodnutie.

- Slovenskí hokejisti nastúpili v stredajšom zápase Kaufland Challenge 2025 v Piešťanoch proti Nemecku v bráne s Patrikom Rybárom.

- Americký viceprezident J. D. Vance spolu so svojou rodinou odcestuje tento týždeň na návštevu Talianska a Indie, kde má naplánované stretnutia s politickými lídrami a návštevu miestnych pamätihodností, píše TASR.

- Väznice vo Francúzsku zasiahla v noci na stredu druhá vlna podpaľačských útokov. Došlo k nim v mestách Tarascon v južnom Francúzsku, kde boli na služobnom parkovisku väznice podpálené tri autá.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili v stredu podvečer 33. schôdzu po tom, čo odhlasovali legislatívu k neziskovým organizáciám.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili novelu zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS.

- Ministerstvo financií (MF) SR sa dôrazne ohradzuje voči klamstvám, ktoré šíria opoziční politici o pripravovanej konsolidácii. Ide o zavádzanie a šírenie nepravdivých informácií. Rezort tak reagoval na viaceré vyjadrenia predstaviteľov opozície z uplynulých dní.

- Prezident SR Peter Pellegrini nepodpísal a vrátil Národnej rade SR s pripomienkami na opätovné prerokovanie novelu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

- Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) chce do dvoch týždňov na vládu predložiť uznesenie, ktorým umožní spoluprácu armády s ministerstvom životného prostredia pri mapovaní medveďov.

- Celovečerný koncertný film dokumentujúci tri vystúpenia britskej skupiny Depeche Mode v mexickom hlavnom meste príde do kín koncom tohto roku, oznámila formácia.

- Bývalý vodný slalomár Alexander Slafkovský odstúpil z funkcie predsedu Komisie športu sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky. Na poste pôsobil od 8. marca.

- Vysoko rizikové zápasy talianskej Serie A sa v ďalšej sezóne nebudú hrávať vo večerných termínoch. V stredu to oznámilo tamojšie ministerstvo vnútra, ktoré tak reagovalo na víkendové násilnosti futbalových fanúšikov počas rímskeho derby.