MS v hokeji 2026
Všetky správy
Kriticky sa vyjadril aj bývalý poľský prezident a laureát Nobelovej ceny za mier Lech Walesa, ktorý oznámil, že prestane nosiť odznak s ukrajinskou vlajkou.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Varšava 29. mája (TASR) – Predstavitelia poľského vedenia v piatok kritizovali rozhodnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského udeliť jednej z vojenských jednotiek názov odkazujúci na Ukrajinskú povstaleckú armádu (UPA), ktorú Poľsko viní z masakrov poľského civilného obyvateľstva počas druhej svetovej vojny. Podľa poľských lídrov môže tento krok negatívne ovplyvniť vzťahy medzi oboma krajinami. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Spor vyvolal dekrét, ktorý Zelenskyj podpísal tento týždeň a ktorým pomenoval jednotku špeciálnych síl „Hrdinovia UPA“ podľa Ukrajinskej povstaleckej armády.
Poľský prezident Karol Nawrocki označil tento krok za „poburujúci“ a navrhol odobrať Zelenskému najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad bieleho orla, ktoré mu Poľsko udelilo pred tromi rokmi za „prehĺbenie priateľských vzťahov“ medzi oboma krajinami.
Poľský premiér Donald Tusk uviedol, že rozhodnutie Kyjeva „zasahuje historickú citlivosť Poliakov“ a je „znepokojujúce z pohľadu vzájomných vzťahov“.
Kriticky sa vyjadril aj bývalý poľský prezident a laureát Nobelovej ceny za mier Lech Walesa, ktorý oznámil, že prestane nosiť odznak s ukrajinskou vlajkou. „Uctením banditov z UPA prezident Ukrajiny urazil mňa aj všetkých našich zavraždených krajanov,“ napísal Walesa na sociálnej sieti Facebook.
Poľsko, ktoré hraničí s Ukrajinou, je od ruskej invázie vo februári 2022 hlavným spojencom Kyjeva v Európe a slúži ako tranzitná krajina pre západnú vojenskú pomoc.
Poľsko a Ukrajina však zároveň spája zložitá história z obdobia druhej svetovej vojny: podľa Varšavy príslušníci UPA zabili na území dnešnej západnej Ukrajiny približne 100.000 poľských civilistov. Poľsko tieto masakry označuje za genocídu.
Ukrajinskí nacionalisti však UPA oslavujú ako subjekt, ktorý bojoval za nezávislý ukrajinský štát proti Sovietskemu zväzu, pričom mal aj väzby na nacistické Nemecko.
AFP doplnila, že Ukrajina sa počas piateho roka vojny rozpútanej Ruskom snaží posilniť jednotu krajiny v boji proti ruskej invázii aj prostredníctvom niektorých historických osobností, aj za cenu, že sa prehliadajú kontroverzné kapitoly ich pôsobenia.
V rámci týchto snáh dalo vedenie v Kyjeve previezť na Ukrajinu pozostatky Andrija Meľnyka - jedného z lídrov Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), pod ktorú patrila aj UPA a ktorá bojovala proti sovietskej nadvláde, okrem iného aj v spolupráci s nacistami.
Okrem Meľnyka sa Ukrajina usiluje aj o návrat pozostatkov predošlého líra ONU Jevhena Konovalca, ktorého v roku 1938 zabil v Rotterdame agent sovietskej tajnej polície NKVD.
Ukrajinské médiá tiež informovali, že Kyjev má v úmysle repatriovať aj telesné pozostatky jedného z lídrov OUN Stepana Banderu, ktorého mnohí Ukrajinci považujú za hrdinu pre jeho boj proti Sovietom, a to napriek jeho väzbám na nacistické Nemecko.
Spor vyvolal dekrét, ktorý Zelenskyj podpísal tento týždeň a ktorým pomenoval jednotku špeciálnych síl „Hrdinovia UPA“ podľa Ukrajinskej povstaleckej armády.
Poľský prezident Karol Nawrocki označil tento krok za „poburujúci“ a navrhol odobrať Zelenskému najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad bieleho orla, ktoré mu Poľsko udelilo pred tromi rokmi za „prehĺbenie priateľských vzťahov“ medzi oboma krajinami.
Poľský premiér Donald Tusk uviedol, že rozhodnutie Kyjeva „zasahuje historickú citlivosť Poliakov“ a je „znepokojujúce z pohľadu vzájomných vzťahov“.
Kriticky sa vyjadril aj bývalý poľský prezident a laureát Nobelovej ceny za mier Lech Walesa, ktorý oznámil, že prestane nosiť odznak s ukrajinskou vlajkou. „Uctením banditov z UPA prezident Ukrajiny urazil mňa aj všetkých našich zavraždených krajanov,“ napísal Walesa na sociálnej sieti Facebook.
Poľsko, ktoré hraničí s Ukrajinou, je od ruskej invázie vo februári 2022 hlavným spojencom Kyjeva v Európe a slúži ako tranzitná krajina pre západnú vojenskú pomoc.
Poľsko a Ukrajina však zároveň spája zložitá história z obdobia druhej svetovej vojny: podľa Varšavy príslušníci UPA zabili na území dnešnej západnej Ukrajiny približne 100.000 poľských civilistov. Poľsko tieto masakry označuje za genocídu.
Ukrajinskí nacionalisti však UPA oslavujú ako subjekt, ktorý bojoval za nezávislý ukrajinský štát proti Sovietskemu zväzu, pričom mal aj väzby na nacistické Nemecko.
AFP doplnila, že Ukrajina sa počas piateho roka vojny rozpútanej Ruskom snaží posilniť jednotu krajiny v boji proti ruskej invázii aj prostredníctvom niektorých historických osobností, aj za cenu, že sa prehliadajú kontroverzné kapitoly ich pôsobenia.
V rámci týchto snáh dalo vedenie v Kyjeve previezť na Ukrajinu pozostatky Andrija Meľnyka - jedného z lídrov Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), pod ktorú patrila aj UPA a ktorá bojovala proti sovietskej nadvláde, okrem iného aj v spolupráci s nacistami.
Okrem Meľnyka sa Ukrajina usiluje aj o návrat pozostatkov predošlého líra ONU Jevhena Konovalca, ktorého v roku 1938 zabil v Rotterdame agent sovietskej tajnej polície NKVD.
Ukrajinské médiá tiež informovali, že Kyjev má v úmysle repatriovať aj telesné pozostatky jedného z lídrov OUN Stepana Banderu, ktorého mnohí Ukrajinci považujú za hrdinu pre jeho boj proti Sovietom, a to napriek jeho väzbám na nacistické Nemecko.
