Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Experti upozorňujú, že dlhodobý konflikt znižuje funkčnosť aj dôveryhodnosť súdu a môže viesť k ďalšiemu prehlbovaniu právnej neistoty v Poľsku.
Autor TASR
Varšava 19. marca (TASR) - Spor o doplnenie poľského Ústavného súdu sa prehlbuje a podľa expertov vstupuje do ďalšej kritickej fázy. Sejm po rokoch zvolil nových ústavných sudcov, ale nie je isté, či prezident prijme ich sľub, ktorým sa ujímajú funkcie. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa denníka Rzeczpospolita.
Súd má aktuálne obsadených len deväť z 15 sudcovských miest, čím je oslabená jeho činnosť. Situáciu tiež komplikuje spor o legitimitu časti sudcov z roku 2015.
V tom čase končiaci parlament s prevahou Občianskej platformy Donalda Tuska zvolil piatich sudcov, hoci mal obsadiť len tri miesta. Nové zloženie parlamentu s väčšinou strany Právo a spravodlivosť (PiS) zvolilo ďalších piatich kandidátov, ktorých prezident Andrzej Duda aj vymenoval. Traja z nich obsadili miesta, ktoré podľa rozhodnutia súdu mali patriť iným sudcom a preto ich časť právnikov označuje ako „sudcov-dvojníkov“.
Dlhodobým problémom je aj nepublikovanie rozhodnutí Ústavného súdu. Po odchode vládnej strany PiS do opozície na konci roka 2023 prestali štátne orgány zverejňovať niektoré jeho verdikty, pričom ich počet presiahol 50. To vyvoláva neistotu o ich právnej záväznosti a komplikuje rozhodovanie súdov nižšej inštacie.
Kontroverzie sa týkajú aj vedenia súdu. Sporný bol výber jeho bývalej predsedníčky aj súčasného predsedu, pričom časť odborníkov poukazuje na procedurálne nedostatky a účasť sporných sudcov na ich voľbe.
Situáciu zhoršilo nedostatočné obsadenie súdu. Z pätnástich sudcovských miest je obsadených len deväť, keďže súčasná vládna väčšina po roku 2023 odkladala voľbu nových sudcov. Sejm síce nedávno zvolil šesť nových sudcov, no tí sa môžu ujať funkcie až po zložení sľubu pred prezidentom.
Podľa niektorých právnikov môže vzniknúť patová situácia, ak prezident odmietne sľub prijať. Návrhy na alternatívne formy jeho zloženia (napríklad písomne) vyvolávajú spory, či to bude v súlade s ústavným právom.
Experti upozorňujú, že dlhodobý konflikt znižuje funkčnosť aj dôveryhodnosť súdu a môže viesť k ďalšiemu prehlbovaniu právnej neistoty v Poľsku.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
Súd má aktuálne obsadených len deväť z 15 sudcovských miest, čím je oslabená jeho činnosť. Situáciu tiež komplikuje spor o legitimitu časti sudcov z roku 2015.
V tom čase končiaci parlament s prevahou Občianskej platformy Donalda Tuska zvolil piatich sudcov, hoci mal obsadiť len tri miesta. Nové zloženie parlamentu s väčšinou strany Právo a spravodlivosť (PiS) zvolilo ďalších piatich kandidátov, ktorých prezident Andrzej Duda aj vymenoval. Traja z nich obsadili miesta, ktoré podľa rozhodnutia súdu mali patriť iným sudcom a preto ich časť právnikov označuje ako „sudcov-dvojníkov“.
Dlhodobým problémom je aj nepublikovanie rozhodnutí Ústavného súdu. Po odchode vládnej strany PiS do opozície na konci roka 2023 prestali štátne orgány zverejňovať niektoré jeho verdikty, pričom ich počet presiahol 50. To vyvoláva neistotu o ich právnej záväznosti a komplikuje rozhodovanie súdov nižšej inštacie.
Kontroverzie sa týkajú aj vedenia súdu. Sporný bol výber jeho bývalej predsedníčky aj súčasného predsedu, pričom časť odborníkov poukazuje na procedurálne nedostatky a účasť sporných sudcov na ich voľbe.
Situáciu zhoršilo nedostatočné obsadenie súdu. Z pätnástich sudcovských miest je obsadených len deväť, keďže súčasná vládna väčšina po roku 2023 odkladala voľbu nových sudcov. Sejm síce nedávno zvolil šesť nových sudcov, no tí sa môžu ujať funkcie až po zložení sľubu pred prezidentom.
Podľa niektorých právnikov môže vzniknúť patová situácia, ak prezident odmietne sľub prijať. Návrhy na alternatívne formy jeho zloženia (napríklad písomne) vyvolávajú spory, či to bude v súlade s ústavným právom.
Experti upozorňujú, že dlhodobý konflikt znižuje funkčnosť aj dôveryhodnosť súdu a môže viesť k ďalšiemu prehlbovaniu právnej neistoty v Poľsku.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
