FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Agentúre Reuters to povedal námestník poľského ministra obrany Pawel Zalewski.
Autor TASR
Varšava 18. decembra (TASR) - Poľsko sa rozhodlo začať vyrábať protipechotné míny - prvýkrát od čias studenej vojny. Plánuje ich rozmiestniť pozdĺž východnej hranice a mohlo by ich dodať aj Ukrajine. Agentúre Reuters to povedal námestník poľského ministra obrany Pawel Zalewski, informuje TASR.
Takmer všetky európske krajiny s výnimkou Nórska, ktoré susedia s Ruskom, nedávno oznámili plány na odstúpenie od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín z roku 1997. Tento krok už odsúhlasili Litva, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko a Poľsko. Dôvodom podľa nich je narastajúca hrozba Ruska, ktoré vinia z hybridných útokov proti európskym štátom a varujú aj pred priamym stretom.
Varšava začala proces odstúpenia v auguste a ešte predtým uviedla, že by v prípade potreby mohla začať s výrobou protipechotných mín, ale že žiadne formálne rozhodnutie nepadlo. Námestník ministra teraz podľa Reuters prvýkrát potvrdil, že výroba bude realizovaná.
„Máme záujem o veľké množstvá v čo najkratšom čase,“ uviedol pre Reuters Zalewski s tým, že míny by boli súčasťou obranného programu „Východný štít“ zameraného na opevnenie poľských hraníc s Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad.
Na otázku, či by sa výroba mín mohla začať už v budúcom roku po dokončení procesu odstúpenia od Ottawského dohovoru, teda po 20. februári 2026, odpovedal, že by to uvítal, pretože Poľsko to podľa neho potrebuje.
„Pripravujeme sa na dopyt Poľska... vo výške päť až šesť miliónov mín všetkých typov,“ povedal pre Reuters Jaroslaw Zakrzewski, generálny riaditeľ štátom vlastnenej spoločnosti Belma, ktorá už poľskú armádu zásobuje rôznymi typmi mín a ročne ich v súčasnosti vyrába asi 100.000.
Ministerstvo obrany si podľa Zakrzewského zatiaľ neobjednalo žiadnu dodávku mín, spoločnosť by však bola schopná vyrobiť v budúcom roku až 1,2 milióna mín všetkých typov - vrátane protipechotných. Ich výrobu a vývoz Poľsko ukončilo v polovici 80. rokov 20. storočia.
Zalewski poznamenal, že dodávky protipechotných mín na Ukrajinu budú závisieť od výrobnej kapacity. „Naším východiskovým bodom sú naše vlastné potreby. Ukrajina je však pre nás absolútnou prioritou, pretože európska a poľská bezpečnostná línia sa nachádza na rusko-ukrajinskej hranici,“ povedal.
Záujem o míny podľa generálneho riaditeľa Belmy prejavili aj krajiny NATO susediace s Ruskom. Takisto ako námestník ministra podotkol, že prioritou by boli vlastné potreby Poľska, ale akákoľvek nadprodukcia by mohla byť poskytnutá spojencom v regióne.
Ottawský dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a presunov protipechotných mín a o ich zničení ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac než 160 krajín. Takéto míny často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite a ohrozujú civilistov ešte dlho po ukončení konfliktov. Ľudskoprávne skupiny preto odsudzujú ich použitie.
Odstúpenie od dohovoru okrem zmienených krajín oznámila aj Ukrajina. Krok vysvetľuje potrebou lepšie sa brániť proti Rusku, ktoré zmluvnou stranou dohovoru nie je. Moskva a Kyjev sa počas vojny vzájomne obviňujú z používania protipechotných mín.
Takmer všetky európske krajiny s výnimkou Nórska, ktoré susedia s Ruskom, nedávno oznámili plány na odstúpenie od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín z roku 1997. Tento krok už odsúhlasili Litva, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko a Poľsko. Dôvodom podľa nich je narastajúca hrozba Ruska, ktoré vinia z hybridných útokov proti európskym štátom a varujú aj pred priamym stretom.
Varšava začala proces odstúpenia v auguste a ešte predtým uviedla, že by v prípade potreby mohla začať s výrobou protipechotných mín, ale že žiadne formálne rozhodnutie nepadlo. Námestník ministra teraz podľa Reuters prvýkrát potvrdil, že výroba bude realizovaná.
„Máme záujem o veľké množstvá v čo najkratšom čase,“ uviedol pre Reuters Zalewski s tým, že míny by boli súčasťou obranného programu „Východný štít“ zameraného na opevnenie poľských hraníc s Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad.
Na otázku, či by sa výroba mín mohla začať už v budúcom roku po dokončení procesu odstúpenia od Ottawského dohovoru, teda po 20. februári 2026, odpovedal, že by to uvítal, pretože Poľsko to podľa neho potrebuje.
„Pripravujeme sa na dopyt Poľska... vo výške päť až šesť miliónov mín všetkých typov,“ povedal pre Reuters Jaroslaw Zakrzewski, generálny riaditeľ štátom vlastnenej spoločnosti Belma, ktorá už poľskú armádu zásobuje rôznymi typmi mín a ročne ich v súčasnosti vyrába asi 100.000.
Ministerstvo obrany si podľa Zakrzewského zatiaľ neobjednalo žiadnu dodávku mín, spoločnosť by však bola schopná vyrobiť v budúcom roku až 1,2 milióna mín všetkých typov - vrátane protipechotných. Ich výrobu a vývoz Poľsko ukončilo v polovici 80. rokov 20. storočia.
Zalewski poznamenal, že dodávky protipechotných mín na Ukrajinu budú závisieť od výrobnej kapacity. „Naším východiskovým bodom sú naše vlastné potreby. Ukrajina je však pre nás absolútnou prioritou, pretože európska a poľská bezpečnostná línia sa nachádza na rusko-ukrajinskej hranici,“ povedal.
Záujem o míny podľa generálneho riaditeľa Belmy prejavili aj krajiny NATO susediace s Ruskom. Takisto ako námestník ministra podotkol, že prioritou by boli vlastné potreby Poľska, ale akákoľvek nadprodukcia by mohla byť poskytnutá spojencom v regióne.
Ottawský dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a presunov protipechotných mín a o ich zničení ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac než 160 krajín. Takéto míny často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite a ohrozujú civilistov ešte dlho po ukončení konfliktov. Ľudskoprávne skupiny preto odsudzujú ich použitie.
Odstúpenie od dohovoru okrem zmienených krajín oznámila aj Ukrajina. Krok vysvetľuje potrebou lepšie sa brániť proti Rusku, ktoré zmluvnou stranou dohovoru nie je. Moskva a Kyjev sa počas vojny vzájomne obviňujú z používania protipechotných mín.
