Kyjev 7. septembra (TASR/Teraz.sk) - Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes vystúpil s výročnou správou o stave krajiny, v ktorej pripustil možnosť vypísania referenda o členstve Ukrajiny v EÚ a NATO.
Porošenko v prejave podľa agentúry TASS konštatoval, že členstvo v EÚ a NATO podporuje väčšina Ukrajincov. Nevylúčil, že "v pravý čas" bude iniciovať príslušné referendá, aby "ukrajinský národ demonštroval svoje želanie všetkým - svojim priateľom a agresívnemu susedovi, ako aj ukrajinským politikom".
Ukrajinský prezident sa v prejave opäť zmienil o tom, že Rusko a jeho politika ohrozujú bezpečnosť nielen Ukrajiny, ale i Európy. Ako dôkaz uviedol blížiace sa rusko-bieloruské strategické vojenské cvičenie, ktoré bude podľa Porošenka "bezprecedentne veľké", čo "možno vnímať ako prípravu na veľkú vojnu so Západom".
Porošenko v tejto súvislosti citoval slová amerického senátora Johna McCaina, ktorý svojho času vyhlásil, že Rusko je pre svet väčšou hrozbou ako džihádistická organizácia Islamský štát (IS). "Oni (islamisti) nemajú možnosti, technológie a snahu vládnuť svetu. Rusko to má," upozornil ukrajinský prezident.
Ďalej sa rozhodne vyslovil proti tomu, aby prezidenta Ukrajiny volil parlament. "Nikdy nebudem súhlasiť s návrhom odobrať ľuďom právo voliť prezidenta a zveriť ho parlamentu," zdôraznil Porošenko, ktorý tiež vyhlásil, že rozsah právomocí hlavy štátu musí byť súčasne dostatočný na to, aby vykonával aj funkciu najvyššieho veliteľa ozbrojených síl.
Upozornil tiež, že na Ukrajine badať nárast záujmu o komunistickú ideológiu. Tento trend podľa Porošenka súvisí so sociálno-ekonomickou krízou v krajine a prehĺbením rozdielov medzi bohatými a chudobnými. Časť voličskej základne komunistov na Ukrajine teraz oslovuje niekoľko politických strán "z okruhu nedávnych členov proeurópskej koalície". Na sídlach štábov týchto strán síce visí ukrajinská zástava, ale ich heslá pre sociálnu oblasť "sú prevzaté z archívov komunistov".
Porošenko pripustil, že za posledné tri roky sa na Ukrajine prudko znížila životná úroveň a v spoločnosti vzrástla miera nespokojnosti "so životom i s vládou". Dodal, že vinu na tom má aj "vonkajšia (vojenská) agresia" a ekonomická kríza, ktorým Ukrajina čelí.
Ilustračná snímka Foto: TASR/Roman Hanc
Oznámil aj plán obmedziť dodávku kníh z Ruska na ukrajinský trh. Vysvetlil, že na Ukrajinu sa dostáva "prúd ukrajinofóbnych písačiek". Podľa prezidenta jeho plán obmedziť dodávku kníh z Ruska nebude "zlým stimulom pre miestnych vydavateľov, ktorí dokážu uspokojiť potreby čitateľov".
Porošenko vyzdvihol, že "boj s ruskou propagandou" už dosiahol prvé výsledky - propagandistické weby vypadli z desiatky najnavštevovanejších internetových stránok na Ukrajine. Vyjadril však súčasne ľútosť, že ruské sociálne siete "ešte stále ostávajú závažným informačným zdrojom v nevyhlásenej vojne" voči Ukrajine. Ukrajinský prezident avizoval, že vzhľadom na to "budeme ďalej monitorovať" ruské sociálne siete a obmedzovať ich prítomnosť na Ukrajine.
Porošenko vyzval parlament, aby od 1. januára 2020 zrušil imunitu poslancov Najvyššej rady.
Ukrajina chce vytvoriť podmienky, aby sa Krym pre Rusko stal bremenom
Ukrajinský prezident Petro Porošenko považuje za nereálne znovuzískanie Krymského polostrova silou. Vo svojej výročnej správe o stave krajiny však pred poslancami parlamentu vyjadril nádej, že sa na medzinárodnej scéne podarí vytvoriť také podmienky, aby sa Krym pre Rusko stal "neznesiteľným bremenom".
Ako informovala agentúra TASS, dostať Krymský polostrov späť pod správu Ukrajiny označil Porošenko za nereálne. Za také považuje aj hypotézy, že by sa Rusko odtiaľ stiahlo. Je však možné vytvoriť podmienky, "že sa Krym stane pre Rusko neznesiteľným bremenom". Ukrajina pre to podniká všetky dostupné kroky, pričom využíva medzinárodné súdy, OSN i UNESCO.
Vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom sa prudko zhoršili od jari 2014, keď Moskva pripojila dovtedy Ukrajine patriaci Krymský polostrov k subjektom Ruskej federácie. Tomuto kroku predchádzalo kontroverzné referendum o pripojení Krymu k Rusku, ktorého výsledky Kyjev ani Západ neakceptovali.
Pripojenie Krymu k Rusku sa však stalo stimulom pre proruských separatistov na východe Ukrajiny, ktorí na území prevažne rusky hovoriacich oblastí - Doneckej a Luhanskej - vyhlásili nezávislé ľudové republiky.
V snahe potlačiť toto separatistické hnutie Kyjev v apríli 2014 spustil tzv. protiteroristickú operáciu (ATO).
Boje medzi vládnymi silami a separatistami si odvtedy vyžiadali už približne 10.000 obetí na životoch. Doterajšie snahy o urovnanie konfliktu v oblasti Donbasu zatiaľ neboli korunované úspechom.
