Kyjev 26. novembra (TASR) - Ukrajinský prezident Petro Porošenko v pondelok podpísal výnos o rozhodnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany vyhlásiť v krajine stanné právo, ktoré bude platiť od 26. novembra do 25. januára 2019. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.

Ako napísala agentúra Interfax-Ukrajina, Porošenkovým podpisom nadobúda účinnosť rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (SNBO) z 26. novembra "o mimoriadnych opatreniach na zabezpečenie štátnej suverenity a nezávislosti Ukrajiny a zavedenie stanného práva na Ukrajine".

Príslušný prezidentský výnos bol zverejnený na oficiálnom webe hlavy štátu. Agentúra Interfax-Ukrajina poznamenala, že rozhodnutie SNBO bolo zverejnené bez bodu č. 12, ktorý podlieha utajeniu.

Výnos nadobúda platnosť svojím zverejnením. Kontrolovať jeho plnenie je v kompetencii tajomníka SNBO Oleksandra Turčynova.

Vyhlásenie stanného práva je reakciou na incident, ktorý sa v nedeľu odohral v Azovskom mori.

Rusko tvrdí, že plavidlá ukrajinských námorných síl - Berďansk, Nikopol a Jany Kapu - v nedeľu narušili ruskú hranicu, nereagovali na výzvy sprevádzajúcich plavidiel pohraničnej služby FSB a Čiernomorskej flotily a dopustili sa nebezpečného manévrovania. Posádky i lode boli zadržané.

Velenie ukrajinskej armády informovalo, že do incidentu s ruskými loďami prerástol vopred naplánovaný presun ukrajinských plavidiel z prístavu Odesa do prístavu Mariupol, ktorý sa začal 23. novembra.

Plavbu ukrajinských lodí cez víkend zastavila informácia o zatvorení plavebnej zóny v Kerčskom prielive, ktorú však medzinárodné inštitúcie nepotvrdili. Ukrajinské plavidlá preto pokračovali v plavbe aj v nedeľu.

O uzavretí plavebnej zóny boli ukrajinské plavidlá i medzinárodné úrady informované až v nedeľu popoludní. Ukrajina pritom tvrdí, že táto informácia sa nezakladala na pravde, pretože popod most cez Kerčský prieliv v danom čase preplávalo niekoľko ruských lodí.

Napriek tomu ukrajinské velenie v nedeľu popoludní rozhodlo o návrate ukrajinských plavidiel do Odesy.

V čase, keď tieto lode menili kurz, však posádky hliadkujúcich ruských plavidiel spustili paľbu, tvrdí ukrajinská strana.

Pri incidente bolo podľa ukrajinských zdrojov zranených najmenej šesť ukrajinských vojakov, pričom stav dvoch z nich je údajne ťažký.

Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za tento incident, ktorý rovnako zhodne označujú za provokáciu druhej strany.

Na základe bilaterálnej dohody majú Rusko i Ukrajina právo využívať Azovské more, ktoré s Čiernym morom spája práve Kerčský prieliv. Ruské námorné sily však v posledných mesiacoch výrazne posilňujú svoju prítomnosť v Kerčskom prielive a došlo aj k viacerým incidentom s ukrajinskými plavidlami. Tento stav trvá odvtedy, ako Rusko sprevádzkovalo Kerčský most, ktorý spája Krymský polostrov priamo s pevninským Ruskom.

Výbor ukrajinského parlamentu odporučil poslancom odobriť výnos o stannom práve

Branno-bezpečnostný výbor ukrajinského parlamentu odporučil v pondelok poslancom, aby podporili vyhlásenie stanného práva na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra UNIAN.

Výnos o rozhodnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) vyhlásiť na Ukrajine stanné právo podpísal v pondelok ukrajinský prezident Petro Porošenko. Stanné právo má platiť od 26. novembra do 25. januára 2019.

Ako napísala agentúra Interfax-Ukrajina, Porošenkovým podpisom nadobúda účinnosť rozhodnutie SNBO z 26. novembra "o mimoriadnych opatreniach na zabezpečenie štátnej suverenity a nezávislosti Ukrajiny a zavedenie stanného práva na Ukrajine".

V súlade s ukrajinským právnym poriadkom musí teraz parlament tento výnos schváliť a potvrdiť najneskôr do dvoch dní. Ukrajinská Najvyššia rada sa na svojom mimoriadnom zasadnutí zišla v pondelok popoludní.

Po tom, ako parlament odobrí výnos o vyhlásení stanného práva, musí byť tento dokument zverejnený v médiách. Okrem toho Ukrajina o tomto mimoriadnom režime musí informovať aj generálneho tajomníka OSN a jeho prostredníctvom aj štáty Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Režim stanného práva môže byť zrušený prezidentským výnosom, ak je úplne odstránená hrozba útoku alebo hrozba pre nezávislosť a územnú celistvosť krajiny.

Ako uviedla televízna stanica 112 Ukrajina, súčasťou opatrení sprevádzajúcich stanné právo sú sprísnená ochrana objektov, pracovná povinnosť pre všetkých práceschopných obyvateľov pri likvidácii následkov mimoriadnych udalostí alebo pri výkone verejnoprospešných prác, využitie firiem - bez ohľadu na to, či sú majetkom súkromníka alebo štátu - pre potreby obrany štátu a rekvirácia súkromného či komunálneho majetku.

Súčasťou opatrení v rámci stanného práva sú aj zákaz nočného vychádzania, mimoriadny režim pri vstupe na územie krajiny a pri jeho opúšťaní, obmedzenie pohybu automobilov, kontrola dokladov a v prípade nutnosti aj prehliadka osobných vecí, áut, nákladov, úradov, bytov či domov a tiež zákaz konania zhromaždení, mítingov, demonštrácií a iných masových podujatí.

Možný je aj zákaz činnosti politických strán a hnutí, spoločenských organizácií, ak bude smerovať k likvidácii nezávislosti Ukrajiny či zmeny jej ústavného poriadku násilnou cestou.

Agentúra RIA Novosti upozornila, že nasledujúce prezidentské a parlamentné voľby sa na Ukrajine majú uskutočniť na jar a na jeseň roku 2019. Oficiálne sa volebná kampaň začína koncom decembra. Záujem uchádzať sa o funkciu prezidenta už prejavilo viacero osôb vrátane expremiérky Julije Tymošenkovej. Samotný Porošenko sa zatiaľ vo veci svojej kandidatúry nevyjadril.

V rámci stanného práva platí aj pozastavenie alebo obmedzenie práva na voľbu miesta prechodného alebo trvalého pobytu, regulácia práce polygrafických firiem, vydavateľstiev, televíznych a rozhlasových staníc či kultúrnych ustanovizní, zákaz obchodovania so zbraňami, chemickými a ďalšími látkami, ako aj s alkoholom, osobitný režim vo sfére výroby a predaja liekov s obsahom narkotických látok, zákaz zmeny miesta pobytu osôb v povinnej vojenskej službe bez povolenia príslušného vojenského komisára alebo teritoriálneho oddelenia rozviedky SBU a povinnosť pre občanov i právnické osoby ubytúvať vojakov. Môže dôjsť aj k evakuácii obyvateľstva, zavedeniu prídelového systému na zabezpečenie zásobovania potravinami či odvolaniu vedúcich predstaviteľov firiem, ktorí neplnia nariadenia o stannom práve.

So stanným právom mali či majú skúsenosť v rôznych kútoch sveta

Stanné právo je termín z oblasti trestného práva. Ide o výnimočné opatrenie štátnej moci, keď táto môže mimoriadne obmedziť niektoré občianske práva, a to v takých situáciách, akými napríklad sú živelná pohroma, vojnový stav, nepokoje a ohrozenie obyvateľov. Stanným právom sa má zabrániť narastaniu spoločensky nebezpečných pomerov, odstrašiť od páchania trestnej činnosti. Počas stanného práva sa zjednodušuje a zrýchľuje proces trestného konania, uložené tresty bývajú prísnejšie.


Príklady uplatnenia stanného práva v minulosti v rôznych častiach sveta

Juhofilipínske mesto Marawi, nachádzajúce sa 800 kilometrov južne od metropoly Manila, zničili v roku 2017 počas obliehania ozbrojenci napojení na teroristickú organizáciu Islamský štát. Počas tohto obliehania trvajúceho od mája do októbra 2017 zahynulo v Marawi vyše 1200 ľudí a okolo 500.000 ďalších museli opustiť svoje domovy. Po bojoch ostalo mesto v troskách, čo viedlo filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho k vyhláseniu stanného práva na ostrove Mindanao. Filipínsky Kongres v decembri 2017 vyhovel Duterteho žiadosti a predlžil platnosť stanného práva do 31. decembra 2018.

Vojenská junta v Thajsku 1. apríla 2015 zrušila stanné právo, ktoré v krajine platilo desať mesiacov. Thajská armáda sa ujala moci 22. mája 2014 po tom, ako zvrhla vládu bývalej premiérky Jinglak Šinavatrovej. Tú za zneužitie právomocí zbavili úradu niekoľko dní pred vojenským prevratom. V Thajsku sa následne niekoľko mesiacov konali neraz násilné protesty, pri ktorých zahynulo 30 ľudí. Premiér thajskej vojenskej vlády Prajut Čan-o-ča v čase zrušenia stanného práva uviedol, že o povolenie zrušiť stanné právo požiadal kráľa Pchúmipchóna Adundéta. Nahradil ho nariadením, na základe ktorého si armáda zachovala rozsiahle právomoci.

Prezident Porošenko 8. júna 2015 podpísal legislatívu upravujúcu stanné právo na Ukrajine. Stanné právo je v nej definované ako "špeciálny právny režim, ktorý sa na Ukrajine alebo jej samostatných územiach vyhlasuje v prípade ozbrojenej agresie, hrozby útoku, ohrozenia nezávislosti alebo územnej celistvosti štátu". Stanné právo môže byť vyhlásené po tom, ako Najvyššia rada prijme zodpovedajúci prezidentský dekrét. Podľa danej legislatívy vyhlásenie stanného práva prináša so sebou pracovnú službu pre obyvateľov v produktívnom veku, umožňuje vyvlastnenie majetku, zakazuje zhromažďovanie sa a aktivity určitých politických strán, zavádza cenzúru médií a obmedzuje slobodu pohybu občanov.

So stanným právom mal skúsenosť aj severný sused Slovenska. V poľských mestách sa 13. decembra 1981 objavili tanky. Hlavným aktérom udalosti, ktorá sa do dejín dostala ako vyhlásenie stanného práva, bol premiér a generálny tajomník Poľskej zjednotenej robotníckej strany, generál Wojciech Jaruzelski. V ten deň oznámil obyvateľom krajiny, že moc v krajine preberá Vojenská rada národnej záchrany. Stalo sa to v situácii, keď komunisti strácali autoritu a stále silnejší vplyv nadobúdalo nezávislé odborové hnutie Solidarita. Toto opozičné hnutie bolo postavené mimo zákona. Zatknutých bolo vyše 5000 ľudí. Vojenská rada zrušila slobodu zhromažďovania a právo na štrajk, zaviedla cenzúru a zákaz nočného vychádzania. V 90. rokoch 20. storočia, po páde komunistického zriadenia, sa Jaruzelski obhajoval, že zvolil "menšie zlo", aby zabránil vojenskej intervencii Moskvy. Neskôr sa objavili tvrdenia, že Sovietsky zväz nehrozil vojenským obsadením Poľska, ale sám Jazruzelski prosil Moskvu o pomoc v podobe tankov.

Na základe nariadenia ríšskeho protektora v Čechách a na Morave Reinharda Heydricha bol v septembri 1941 vyhlásený občiansky výnimočný stav. Na jeho základe bolo s vyhlásené stanné právo v niekoľkých okresoch a mestách: napríklad v Prahe, Brne, Boskoviciach, Tišnove, Vyškove, Moravskej Ostrave, Vsetíne, Valašskom Meziríčí, Olomouci, Prostějove a v ďalších. Počas výnimočného stavu platil napríklad zákaz zhromažďovania sa na verejnosti a zákaz vychádzania po policajnej hodine. Toto obdobie tzv. prvej heydrichiády trvalo do 1. decembra 1941, v oblasti Prahy a Brna až do 20. januára 1942.

Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) v roku 2002 schválila Ústavný zákon č. 227/2002 7. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (v znení 113/2004 Z. z., 566/2005 Z. z., 181/2006 Z. z., 344/2015 Z. z.).