Quantcast
< sekcia Zahraničie

Rusi chcú dať preveriť zásobovanie tylových zložiek vojny na Ukrajine

Ruskí náboroví pracovníci pochodujú pred vojenským výcvikom v Moskve 1. októbra 2022. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu v Rusku 21. septembra. Foto: TASR - AP

Rodiny zmobilizovaných tvrdia, že časti výstroja a vybavenia musia povolaným mužom kupovať oni sami, keďže na vojenskej správe a pri nástupe do služby im nedajú prakticky nič.


Moskva/Londýn 6. októbra (TASR) - Predsedovia dvoch výborov Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, požiadali generálnu prokuratúru, aby preverila problémy so zásobovaním tylových zložiek ruských jednotiek vyslaných do vojny vedenej Ruskom na Ukrajine. Informovala o tom vo štvrtok britská stanica BBC.

Hlásenia o nedostatku zásob pre armádu, či o tom, že vôbec nie sú k dispozícii, sa začali aj v prokremeľských ruských médiách objavovať krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil 21. septembra tzv. čiastočnú mobilizáciu.

Rodiny zmobilizovaných tvrdia, že časti výstroja a vybavenia musia povolaným mužom kupovať oni sami, keďže na vojenskej správe a pri nástupe do služby im nedajú prakticky nič.

Medzitým informačný web ruskej vlády vo štvrtok informoval, že úrady nebudú kompenzovať náklady na nákup vybavenia a liekov Rusom povolaným do služby v armáde v rámci mobilizácie.

Na webe bolo zverejnené vysvetlenie, že mobilizovaní "majú k dispozícii všetko potrebné pre službu v armáde vrátane uniforiem, výstroja a podobne". Nákup "doplnkových súčastí uniforiem, výstroja, liekov a podobne" je na webe označený za "osobnú iniciatívu" daného záložníka a náhrada nákladov, ktoré mu takto vznikli, mu preto neprislúcha.

Prechmaty a chaos pri mobilizácii, nedostatok zásob vojenského materiálu pre mobilizovaných, ale aj pokračujúci ústup ruskej armády z predtým okupovaných ukrajinských miest vyvolali v Rusku vlnu kritiky na adresu ruského ministerstva obrany.

BBC v tejto súvislosti konštatovala, že ide o jav, ktorý bol donedávna v Rusku ťažko predstaviteľný.

Minulý týždeň, hneď po ústupe ruskej armády z ukrajinského mesta Lyman, sa však podľa BBC už aj kremeľskí propagandisti začali pýtať, kto je na vine. Niektorí z nich spomínali mená ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova.

Predseda branného výboru Štátnej dumy Andrej Kartapolov, ktorý v minulosti pôsobil ako námestník ministra obrany, podľa BBC kritizoval ruské ministerstvo a vyzval, aby "prestali klamať" o vojne na Ukrajine.

Poukázal na to, že zvodky zverejňované denne generálnym štábom ruskej armády od začiatku vojny na Ukrajine "prakticky nemenia svoj obsah: bolo zostrelených desať lietadiel, zasiahnutých 50 objektov, zničené stovky nacistov....".

Podľa Kartapolova však "národ čosi tuší: vidí, že ho neberú vážne, že nepovažujú za potrebné povedať nieže celú pravdu, ale ani len časť z nej". Kartapolov varoval, že táto situácia môže "viesť k strate dôveryhodnosti" občanov vo vedenie štátu a ozbrojených síl.