New York 9. augusta (TASR) - Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije v 90 krajinách sveta približne 476 miliónov pôvodných obyvateľov Zeme, ktorí majú vlastný jedinečný súbor tradícií i systémov riadenia. Predstavujú menej ako 5 percent svetovej populácie, no tvoria 15 percent najchudobnejších obyvateľov planéty.

Domorodí obyvatelia hovoria prevažnou väčšinou z približne 7000 jazykov a reprezentujú 5000 rôznych kultúr. Napriek svojej rozmanitosti má väčšina pôvodných obyvateľov sveta isté spoločné črty, spomedzi ktorých Organizácia spojených národov (OSN) vyzdvihuje pevné puto k pôvodným územiam a prostrediam, v ktorých dlhodobo žili už ich predkovia, ako aj vôľu zachovať si spôsob organizácie vlastného spoločenstva či ekonomické, spoločenské a kultúrne hodnoty. Tie sa však často upravujú podľa dominujúcich noriem spoločnosti, v ktorej pôvodní obyvatelia žijú. Domorodí obyvatelia tiež čelia spoločným problémom v oblasti ochrany ich práv ako osobitných komunít.

S cieľom zvýšiť povedomie o potrebách týchto skupín napríklad v oblasti ľudských práv, rozvoja, životného prostredia, vzdelávania či zdravia, si každý rok 9. augusta verejnosť pripomína Medzinárodný deň pôvodného obyvateľstva sveta. Po prvýkrát ho vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v decembri 1994. Dátum 9. augusta sa viaže k prvému zasadnutiu Pracovnej skupiny OSN pre pôvodné obyvateľstvo, ktoré sa konalo v Ženeve ešte v roku 1982.

Oddelenie OSN pre hospodárske a sociálne záležitosti (DESA) organizuje 9. augusta 2022 pri príležitosti Medzinárodného dňa pôvodného obyvateľstva virtuálne podujatie so zameraním na jeho tohtoročnú tému, ktorá znie "Úloha domorodých žien pri zachovávaní a odovzdávaní tradičných vedomostí."

Domorodé ženy sú základom komunít pôvodných obyvateľov a zohrávajú kľúčovú úlohu pri zachovávaní a odovzdávaní tradičných znalostí predkov, informuje OSN. Ďalej uvádza, že ženy majú neoddeliteľnú kolektívnu a komunitnú úlohu ako správkyne prírodných zdrojov a uchovávateľky vedomostí. Mnohé zastávajú vedúcu úlohu pri obrane pôdy a území a obhajujú kolektívne práva domorodých národov na celom svete. OSN však upozorňuje, že napriek významnej úlohe, ktorú zohrávajú, sú často vystavené diskriminácii na základe pohlavia, etnického pôvodu či sociálno-ekonomického postavenia.

Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien v tejto súvislosti poukázal na niektoré z hlavných problémov, s ktorými sa domorodé ženy stretávajú. Ide najmä o vysokú mieru chudoby, nízku úroveň vzdelania a negramotnosť, obmedzenia v prístupe k zdravotnej starostlivosti a zamestnaniu, tiež oklieštenú účasť na politickom živote a takisto rozšírené domáce a sexuálne násilie.

OSN vyhlásila roky 2022 až 2032 za desaťročie domorodých jazykov, keďže strata jazyka znamená stratu dôležitého aspektu histórie a kultúry národa. Účelom je upozorniť na vymierajúce jazyky, pretože väčšina z nich sa nevyučuje na školách a nepoužíva ich ani široká verejnosť.