Referendum 2026
Všetky správy
Prechodný parlament vznikol po tom, čo nová sýrska vláda rozpustila predchádzajúci zákonodarný zbor bez reálnych právomocí a prijala dočasnú ústavnú deklaráciu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Damask 13. júla (TASR) — Prechodný sýrsky parlament - Ľudové zhromaždenie – sa v nedeľu zišiel na svojom prvom zasadnutí. Stalo sa tak vyše 19 mesiacov od zvrhnutia diktátora Bašára Asada. Nový zákonodarný orgán má počas päťročného obdobia vypracovať novú ústavu a položiť základy demokratického systému po desaťročiach autoritárskej vlády, informovala agentúra AFP.
Prechodný parlament vznikol po tom, čo nová sýrska vláda rozpustila predchádzajúci zákonodarný zbor bez reálnych právomocí a prijala dočasnú ústavnú deklaráciu.
Dve tretiny zo 210 poslancov vybrali vlani na jeseň miestne výbory menované volebnou komisiou, ktorú vymenoval dočasný prezident Ahmad Šara. Zvyšných 70 poslancov vymenoval Šara minulý týždeň.
Na prvom zasadnutí sa zúčastnilo 206 poslancov, keďže provincia Suwajdá, kde žije drúzska väčšina, zatiaľ po minuloročnom sektárskom násilí nevymenovala svojich troch zástupcov a jeden vymenovaný poslanec medzičasom zomrel.
Výber poslancov prebehol aj v oblastiach na severe a severovýchode krajiny, ktoré predtým spravovali kurdské samosprávy. Tie boli po dohode s Damaskom integrované do štátnych štruktúr.
Poslanci zvolili 99 hlasmi za predsedu parlamentu Abdala Hamída Awáka, právnika z provincie Hasaka a jedného zo spoluautorov ústavnej deklarácie.
Prezident Ahmad Šara vo svojom prejave vyzval zákonodarcov, aby „boli vzorom zodpovednosti a kompetentnosti a pomohli vybudovať kultúru dialógu, právny štát a rešpekt k inštitúciám“. Sýria podľa neho píše „novú kapitolu svojich dejín“.
Zástupca osobitného vyslanca OSN pre Sýriu Claudio Cordone označil prvé zasadnutie parlamentu za „kľúčový míľnik politickej transformácie“ a uviedol, že OSN bude jeho prácu pozorne sledovať a je pripravená ju podporiť.
Očakáva sa, že počas svojho obnoviteľného 30-mesačného mandátu parlament splní niekoľko úloh – predovšetkým vytvorí komisiu na prípravu ústavy, bude schvaľovať rozpočet a navrhovať či upravovať zákony. Výber členov parlamentu však sprevádzala kritika pre absenciu priamych volieb, nízke zastúpenie žien a zástupcov náboženských a etnických skupín. Občianske organizácie kritizovali koncentráciu všetkej výkonnej moci do rúk prezidenta v dôsledku neexistencie funkcie predsedu vlády.
Prechodný parlament vznikol po tom, čo nová sýrska vláda rozpustila predchádzajúci zákonodarný zbor bez reálnych právomocí a prijala dočasnú ústavnú deklaráciu.
Dve tretiny zo 210 poslancov vybrali vlani na jeseň miestne výbory menované volebnou komisiou, ktorú vymenoval dočasný prezident Ahmad Šara. Zvyšných 70 poslancov vymenoval Šara minulý týždeň.
Na prvom zasadnutí sa zúčastnilo 206 poslancov, keďže provincia Suwajdá, kde žije drúzska väčšina, zatiaľ po minuloročnom sektárskom násilí nevymenovala svojich troch zástupcov a jeden vymenovaný poslanec medzičasom zomrel.
Výber poslancov prebehol aj v oblastiach na severe a severovýchode krajiny, ktoré predtým spravovali kurdské samosprávy. Tie boli po dohode s Damaskom integrované do štátnych štruktúr.
Poslanci zvolili 99 hlasmi za predsedu parlamentu Abdala Hamída Awáka, právnika z provincie Hasaka a jedného zo spoluautorov ústavnej deklarácie.
Prezident Ahmad Šara vo svojom prejave vyzval zákonodarcov, aby „boli vzorom zodpovednosti a kompetentnosti a pomohli vybudovať kultúru dialógu, právny štát a rešpekt k inštitúciám“. Sýria podľa neho píše „novú kapitolu svojich dejín“.
Zástupca osobitného vyslanca OSN pre Sýriu Claudio Cordone označil prvé zasadnutie parlamentu za „kľúčový míľnik politickej transformácie“ a uviedol, že OSN bude jeho prácu pozorne sledovať a je pripravená ju podporiť.
Očakáva sa, že počas svojho obnoviteľného 30-mesačného mandátu parlament splní niekoľko úloh – predovšetkým vytvorí komisiu na prípravu ústavy, bude schvaľovať rozpočet a navrhovať či upravovať zákony. Výber členov parlamentu však sprevádzala kritika pre absenciu priamych volieb, nízke zastúpenie žien a zástupcov náboženských a etnických skupín. Občianske organizácie kritizovali koncentráciu všetkej výkonnej moci do rúk prezidenta v dôsledku neexistencie funkcie predsedu vlády.
