Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Rusko nesúhlasí s rozhodnutím Európskeho parlamentu udeliť tohtoročnú Sacharovovu cenu za slobodu myslenia ukrajinskému režisérovi Olehovi Sencovovi.
Autor TASR
Moskva 25. októbra (TASR) - Za "úplne spolitizované" označilo Rusko štvrtkové rozhodnutie Európskeho parlamentu udeliť tohtoročnú Sacharovovu cenu za slobodu myslenia ukrajinskému režisérovi Olehovi Sencovovi, ktorého v Rusku odsúdili za plánovanie teroristických útokov na Kryme.
"Na akom základe sa tak stalo a čím to bolo motivované, mi je osobne neznáme. Na to, že ide v podstate o politizovaný prístup, nie je ani potrebné poznať mechanizmus rozhodnutia... Keď sa ma pýtajú na režiséra Sencova, vždy mám chuť sa opýtať: a videl niekto jeho filmy? Takmer nikto jeho filmy nevidel," uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorú citovala agentúra RIA Novosti.
Podľa Zacharovovej by bola vhodnejšou laureátkou Sacharovovej ceny bývalá ukrajinská vojačka a poslankyňa parlamentu Nadija Savčenková.
"Prečo vybrali Sencova, a nie Savčenkovú? Trpela viac ako on. Teraz je jej situácia oveľa zložitejšia, pretože sa vrátila do svojej vlasti, kde ju jednoducho zradili. Najprv ju aktívne vzývali, podporovali, povzbudzovali, ako to teraz robia so Sencovom, uskutočnili skutočný experiment s človekom, s jeho vedomím, s jeho dušou a potom zradili - cynicky a tvrdo," dodala Zacharovová.
Savčenková je vo väzení od 23. marca. Deň predtým ju parlament zbavil poslaneckej imunity a vydal na trestné stíhanie v súvislosti s obvinením z plánovania prevratu a teroristického útoku na Ukrajine. V prípade, že ju súd uzná za vinnú, hrozí jej trest väzenia od piatich rokov po doživotie.
Savčenková bola v minulosti ukrajinskou národnou ikonou po tom, ako bola väznená takmer dva roky v Rusku v súvislosti s usmrtením dvoch novinárov na východe Ukrajiny.
Savčenkovú zajali v roku 2014 počas bojov proti Kremľom podporovaným separatistom v Donbase. Strávila takmer dva roky vo vyšetrovacej väzbe v Rusku a na jar 2016 bola odsúdená na 22 rokov odňatia slobody za podiel na smrti dvojice ruských novinárov a z protizákonného prekročenia hraníc Ruskej federácie. V máji 2016 jej ruský prezident Vladimir Putin udelil milosť a mohla sa tak vrátiť na Ukrajinu. Umožnila to výmena za dvoch Rusov odsúdených na Ukrajine.
Savčenková sa prakticky okamžite po návrate začala angažovať v politike ako poslankyňa za stranu Vlasť. Jej pôsobenie na politickej scéne sprevádzajú kontroverzné vyhlásenia a činy. Savčenkovej tajná návšteva a rokovania v Donbase mali za následok jej vylúčenie z frakcie strany Vlasť. Bola vylúčená aj z ukrajinskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Vlani oznámila založenie vlastnej politickej strany a plán kandidovať za prezidentku.
"Na akom základe sa tak stalo a čím to bolo motivované, mi je osobne neznáme. Na to, že ide v podstate o politizovaný prístup, nie je ani potrebné poznať mechanizmus rozhodnutia... Keď sa ma pýtajú na režiséra Sencova, vždy mám chuť sa opýtať: a videl niekto jeho filmy? Takmer nikto jeho filmy nevidel," uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorú citovala agentúra RIA Novosti.
Podľa Zacharovovej by bola vhodnejšou laureátkou Sacharovovej ceny bývalá ukrajinská vojačka a poslankyňa parlamentu Nadija Savčenková.
"Prečo vybrali Sencova, a nie Savčenkovú? Trpela viac ako on. Teraz je jej situácia oveľa zložitejšia, pretože sa vrátila do svojej vlasti, kde ju jednoducho zradili. Najprv ju aktívne vzývali, podporovali, povzbudzovali, ako to teraz robia so Sencovom, uskutočnili skutočný experiment s človekom, s jeho vedomím, s jeho dušou a potom zradili - cynicky a tvrdo," dodala Zacharovová.
Savčenková je vo väzení od 23. marca. Deň predtým ju parlament zbavil poslaneckej imunity a vydal na trestné stíhanie v súvislosti s obvinením z plánovania prevratu a teroristického útoku na Ukrajine. V prípade, že ju súd uzná za vinnú, hrozí jej trest väzenia od piatich rokov po doživotie.
Savčenková bola v minulosti ukrajinskou národnou ikonou po tom, ako bola väznená takmer dva roky v Rusku v súvislosti s usmrtením dvoch novinárov na východe Ukrajiny.
Savčenkovú zajali v roku 2014 počas bojov proti Kremľom podporovaným separatistom v Donbase. Strávila takmer dva roky vo vyšetrovacej väzbe v Rusku a na jar 2016 bola odsúdená na 22 rokov odňatia slobody za podiel na smrti dvojice ruských novinárov a z protizákonného prekročenia hraníc Ruskej federácie. V máji 2016 jej ruský prezident Vladimir Putin udelil milosť a mohla sa tak vrátiť na Ukrajinu. Umožnila to výmena za dvoch Rusov odsúdených na Ukrajine.
Savčenková sa prakticky okamžite po návrate začala angažovať v politike ako poslankyňa za stranu Vlasť. Jej pôsobenie na politickej scéne sprevádzajú kontroverzné vyhlásenia a činy. Savčenkovej tajná návšteva a rokovania v Donbase mali za následok jej vylúčenie z frakcie strany Vlasť. Bola vylúčená aj z ukrajinskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Vlani oznámila založenie vlastnej politickej strany a plán kandidovať za prezidentku.
