Suwalki/Bratislava 6. marca (TASR) - Patril k významným predstaviteľom poľskej filmovej školy. Medzi popredných filmových tvorcov sa zaradil už svojimi filmami z konca 50. rokov minulého storočia, najmä snímkou Popol a diamant z roku 1958, ktorá mu priniesla medzinárodné uznanie. Preslávili ho tiež filmy Zasľúbená krajina, Danton, Pán Tadeáš, Katyň či Walesa: človek nádeje, ktoré zaznamenali nielen vysokú divácku návštevnosť, ale dočkali sa aj viacerých ocenení.

Legendárny poľský režisér, ktorý šesť dekád nakrúcal filmy o rodnej krajine a duši jej obyvateľov, sa narodil pred 100 rokmi. Vo filmoch nositeľa Oscara za celoživotné dielo, ktorého dostal ako prvý filmár zo strednej Európy, sa na filmovom plátne konfrontačne stretli tzv. veľké dejiny s osudmi „obyčajných“ jednotlivcov.

Andrzej Wajda sa narodil 6. marca 1926 v poľskom meste Suwalki. Jeho matka bola učiteľka a otec dôstojník poľskej armády, ktorý sa stal obeťou katynskej masakry, rovnako ako tisíce ďalších poľských dôstojníkov. Masakru sa Wajda ako režisér venoval vo filme Katyň, ktorý nakrútil v roku 2007.

V roku 1946 začal študovať maliarstvo na Akadémii krásnych umení v Krakove. O tri roky neskôr prestúpil na Vysokú filmovú školu v Lodži, kde štúdium ukončil v roku 1954. Filmársku kariéru začal ako asistent režiséra Aleksandra Forda pri nakrúcaní neorealistickej filmovej drámy Päťka z Barskej ulice (1954). Do povedomia sa ako samostatný režisér dostal drámou z obdobia druhej svetovej vojny Nepozvaní hostia (1955).

V roku 1957 nakrútil drámu Kanály, ktorou sa definitívne zaradil medzi významných poľských režisérov. Medzinárodné uznanie mu priniesol už nasledujúci film Popol a diamant (1958), ktorý sa považuje za jedno z najzásadnejších diel poľskej filmovej školy. V dráme odohrávajúcej sa v povojnovom Poľsku stvárnil hlavnú úlohu Zbigniew Cybulski, ktorého za výkon prirovnávali k americkému hereckému idolu Jamesovi Deanovi. Wajdu za réžiu ocenili cenou FIPRESCI a snímka bola nominovaná aj na cenu BAFTA.

Foto: TASR/AP

Prvým Wajdovým farebným celovočerným filmom bola dráma Lotna (1959), v ktorej menšiu úlohu stvárnil aj Roman Polanski. O rok neskôr vyvolal v Poľsku širokú spoločenskú diskusiu psychologickou drámou Nevinní čarodejníci. Vo vojnovom filme Samson (1961), ktorý nakrútil na základe adaptácie prózy Kazimierza Brandysa, priniesol tragický príbeh židovského zbeha z geta.

Zo 60. rokov minulého storočia rezonuje snímka Všetko je na predaj (1969), ktorá odkazuje aj na legendárneho Zbigniewa Cybulského. Ten tragicky zahynul, keď sa snažil naskočiť na idúci vlak. Okrem Cybulského objavil Wajda pre poľský a svetový film aj Daniela Olbrychského či Krystynu Jandovú.

Sedemdesiate rok Wajda začal drámou Krajina po bitke (1970), v ktorej sa úspešne predviedol práve Olbrychski. Ten stvárnil hlavnú postavu nielen v nasledujúcej snímke Brezový háj, ale aj v historickej dráme Zasľúbená krajina (1974) nominovanej na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film.

Krystyna Jandová sa zasa úspešne predviedla v snímke Človek z mramoru, za ktorú Wajdovi udelili ďalšiu cenu FIPRESCI. Do súboja o Oscara sa dostal aj jeho film Slečny z Vlčian, v ktorom sa opäť predstavil Olbrychski.

Zlatú palmu z Cannes si Wajda odniesol za drámu o štrajku v gdaňských lodeniciach Muž zo železa (1981), ktorá bola tiež nominovaná Oscara. Cenou BAFTA ocenili jeho historický film Danton (1983) o francúzskej revolúcii, ktorá požiera vlastné deti. Revolucionára Dantona, ktorý skonči pod gilotínou, stvárnil francúzsky herec Gérard Depardieu. Francúzsku herečku Isabellu Huppertovú obsadil Wajda zasa do drámy Besi (1988), ktorá vznikla podľa Dostojevského románu.

Foto: TASR/AP

Obrovskú popularitu a viacero ocenení najmä v Poľsku, zaznamenal režisér historickým veľkofilmom Pán Tadeáš (1999), ktorý bol adaptáciou Mickiewiczovho národného eposu a v hlavným úlohách sa predstavili Boguslaw Linda a opäť Olbrychski. Viacerých poľských cien, ale aj nominácie na Oscara sa dočkala historická dráma Katyň (2007). Film sa venuje masakru vyše 20.000 poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie, ktorých povraždili príslušníci sovietskej tajnej služby NKVD.

Po nakrútení psychologickej drámy Puškvorec (2009) s Jandovou v hlavnej úlohe, sa Wajda v roku 2013 prezentoval ďalšou snímkou rozoberajúcou novodobú poľskú históriu. Film Walesa: človek nádeje bol životopisnou snímkou Lecha Walesu, disidenta, zakladateľa odborového hnutia Solidarita a poľského prezidenta, ktorého stvárnil Robert Wieckiewicz.

Posledným filmom poľského režiséra, ktorého v roku 2006 ocenili na filmovom festivale Art Film v trenčianskych Tepliciach Zlatou kamerou, bola historická životopisná dráma Odrazy (2016) o avantgardnom poľskom maliarovi Wladyslawovi Strzeminskom v podaní Boguslawa Lindu.

Andrzej Wajda, historicky prvý laureát Ceny Czeslawa Milosza za príspevok k americko-poľskému porozumeniu, zomrel 9. októbra 2016 vo Varšave vo veku 90 rokov.