Bratislava/Praha 12. júla (TASR) – Svojrázny výtvarný rukopis Jiřího Wintera sa stal notoricky známy na Slovensku i v Českej republike. Celé generácie sa stretávali s jeho kresbami a karikatúrami na stránkach humoristického časopisu Dikobraz, ale aj v knižkách či vo filmoch a v televíznych programoch. Odhaduje sa, že Neprakta – ako znel jeho umelecký pseudonym – vytvoril počas svojho života okolo 35.000 kresieb. Vo svojom denníku ich precízne evidoval od jesene roku 1949 až do roku 1999, z ktorého pochádza posledná kresba s číslom 28.560. Kreslil samozrejme aj ďalej, iba si už svoju tvorbu nezaznamenával.

Hoci svojim dielom šíril smiech a dobrú náladu, jeho život sprevádzali aj tragické okolnosti. Počas druhej svetovej vojny bol väznený a jeho príbuzní zahynuli v koncentračných táboroch. Celý život v sebe niesol obrazy smrti a humor bol východiskom z tohto zážitku. Jeho zvláštnou záľubou bolo zberateľstvo ľudských lebiek (vo svojej vile na pražskej Ořechovke ich mal asi 800), kostí, orientálnych masiek a starých náhrobných kameňov zo židovských cintorínov. Najstarším artefaktom, ktorý vlastnil, bola 250-tisíc rokov stará lebka praobyvateľa Južnej Ameriky, ktorú získal z pozostalosti českého cestovateľa Alberta V. Friča.

Od narodenia jedného z najobľúbenejších výtvarníkov a karikaturistov Jiřího Wintera Nepraktu uplynie v piatok 12. júla 100 rokov.

Jiří Winter sa narodil 12. júla 1924 v Prahe a jeho detstvo je spojené s pražskou zoologickou záhradou. Jeho otec bol sklenárskym majstrom a chodil do ZOO zasklievať teráriá či akváriá. V chlapcovi toto prostredie podnietilo záujem o prírodu, ale aj o kreslenie. Ovplyvnili ho tiež návštevy Náprstkovho múzea, vďaka ktorými sa celý život zaujímal o etnické kuriozity.

Vyštudoval Reálne gymnázium na Malej Strane. Maturoval v roku 1942 v krutých časoch tzv. heydrichiády, a keďže nacisti počas vojny zatvorili české vysoké školy, musel pokračovať v štúdiu na Štátnej grafickej škole. Spolupracoval so zoologickým oddelením Národného múzea a obdivoval tiež svetoznámeho entomológa profesora Jana Obenbergera.

Keďže mal doma zbierku funkčných zbraní, zatklo ho v auguste 1944 gestapo. Hrozil mu trest smrti, napokon rozsudok zmiernili na šesť rokov väzenia. Zvyšok vojny, až kým neprišli Američania, strávil v tábore Bernau v Bavorsku. Jeho otec zahynul počas výsluchov vo väznici na pražskom Pankráci. Z blízkej rodiny prežila iba jeho mama Marie, ktorá sa dožila 96 rokov a až do smrti spolu bývali v spoločnej domácnosti.

Z koncentračného tábora si Jiří Winter odniesol zážitok v podobe rozprávania svojho spoluväzňa, ktorý mal päťdesiat rokov a dokázal svoj život opísať v priebehu dvoch hodín. "Vtedy, vo svojich devätnástich rokoch som si uvedomil, že takto by som žiť určite nechcel. Nikdy by som nedopustil, aby sa môj život dal porozprávať za dve hodiny," napísal neskôr v spomienkach.

Po vojne sa venoval sklenárskej živnosti i kresleniu. Po komunistickom prevrate v roku 1948 však musel živnosť zanechať i napriek tomu, že za vojnové hrdinstvo dostal viacero vyznamenaní. Začal s priateľom Bedŕichom Kopecným uverejňovať kreslené vtipy, o ktoré bol v tom čase veľký záujem. A keďže išlo o neveľmi výhodný a praktický spôsob obživy, dal si pseudonym Neprakta, ktorému ostal verný ďalších 62 rokov.

Venoval sa však aj ilustráciám kníh a od roku 1953, kedy začala vysielať Československá televízia, objavovali sa jeho obrázky ako ilustrácie k viacerým televíznym programom – dokonca informovali diváka aj o tom, že porucha nie je v jeho prijímači. Azda najväčší priestor však umelcovi poskytoval humoristický týždenník Dikobraz.

Po smrti Kopecného vytvoril Jiří Winter Neprakta dvojicu so spisovateľom Miroslavom Švandrlíkom, autorom známych Čiernych barónov. Dvojica Neprakta – Švandrlík sa stala fenoménom. V roku 1994 vystriedal Švandrlíka v autorskom tandeme novinár Emil Schneider. Humoristickým časopisom sa však po Novembri ´89 prestávalo dariť a Neprakta čoraz častejšie stvárňoval aj pôvabné ženy. Napokon sám bol štyrikrát ženatý, pričom naposledy vstúpil do manželského stavu ako 79-ročný.

Za svoju tvorbu získal Jiří Winter množstvo domácich a zahraničných ocenení vrátane Zlatého Ostňa Dikobrazu (v rokoch 1984, 1986 a 1987) a titulu zaslúžilý umelec, ktorý si prevzal v roku 1981.

Ilustroval viac než 400 humoristických kníh, vydal tiež dvadsať vlastných publikácií kresleného humoru, kreslil plagáty, kalendáre i pohľadnice, venoval sa reklamnej tvorbe. Mal stovky výstav po celom svete a za svojich 35.000 kresieb získal certifikát o českom rekorde a zápis do Guinessovej knihy rekordov (2001). Za celoživotnú tvorbu dostal v roku 2004 cenu Českej únie karikaturistov Rad Bielej opice.

Jiří Winter Neprakta zomrel 30. októbra 2011 v Prahe po dlhodobej hospitalizácii vo veku 87 rokov. Jeho krédom bolo: Nikdy sa nepoddávať osudu a nikdy sa neobzerať späť.