Quantcast
< sekcia Zahraničie

Pred 110 rokmi bola objavená svetoznáma busta kráľovnej Nefertiti

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Objavil ju nemecký egyptológ Ludwig Borchardt.

Tell el-Amarna/Bratislava 6. decembra (TASR) - Jedno z najviac reprodukovaných majstrovských diel starovekého Egypta, akým je slávna busta Nefertiti vyrobená z vápenca, znázorňuje hlavnú kráľovskú manželku egyptského faraóna Amenhotepa IV., neskôr známeho ako Achnaton. Predpokladá sa, že dielo vzniklo približne v roku 1340 pred n. l. Nefertiti sa vďaka tomuto objavu stala jednou z najoslavovanejších žien starovekého sveta a symbolom ženskej dokonalosti.

V stredu 7. decembra uplynie 110 rokov od momentu, kedy nemecký egyptológ Ludwig Borchardt objavil výrazne zachovanú bustu kráľovnej Nefertiti.

Názory na osobnosť jednej z manželiek egyptského faraóna Achnatona sa rôznia. Podľa niektorých historikov bol podiel Nefertiti na vláde panovníka zanedbateľný, iní tvrdia presný opak. Odborníci nevylučujú, že sa dokonca stala oficiálnou spoluvládkyňou svojho manžela, a to pod menom Neferneferuaton.

Niektorí egyptológovia sa domnievajú, že po smrti Achnatona mohla vládnuť Egyptu ako faraónka Smenkhkare. Napriek všetkým nejasnostiam, ktoré Nefertiti sprevádzajú, sa táto žena stala prototypom pôvabu a krásy, a to predovšetkým vďaka objaveniu jej busty v egyptskej lokalite Tell el-Amarna, ktorá slúžila faraónovi ako kráľovská rezidencia.

Egyptský kráľ Amenhotep IV., ktorý si neskôr zmenil meno na Achnaton, bol faraónom z konca osemnástej dynastie a vládol približne v rokoch 1364 – 1347 pred n. l. Často spochybňoval polyteistické názory Egypťanov. Veril, že slnko je jediným dostatočne mocným symbolom, ktorý predstavuje nepoznateľného Veľkého ducha - Atona.

Keď sa dostal k moci, zaviedol svoje monoteistické presvedčenie do praxe, a tak sa jediným bohom Egypta stal Aton. Vtedajší panovník prijal nové meno Achnaton (v preklade prospešný Atonovi). Svoj dvor premiestnil z Téb do novozaloženého hlavného mesta v púšti – Achetaton, ktoré sa v súčasnosti volá Tell el-Amarna.

Toto územie bola na prelome 19. a 20. storočia hlavným ohniskom medzinárodného egyptologického výskumu. V roku 1911 tu začala s výkopovými prácami Nemecká orientalistická spoločnosť. V spolupráci s archeológom Ludwigom Borchardtom a jeho tímom objavili 7. decembra roku 1912 zničený komplex dielní sochára Thutmósa, ktorý bol zrejme dvorným umelcom faraóna Achnatona.

Spolu so sériou kamenných hláv, masiek a sadrových odliatkov kráľovskej rodiny našli aj výnimočne pôsobivú bustu ženy s krásnou tvárou a nezvyčajne jemnými črtami pochádzajúcu zo 14. storočia pred n. l. "Maľovaná busta kráľovnej v životnej veľkosti je vysoká 47 cm. Má vysokú korunu s plochým vrcholom, ktorá má okolo seba do polovice ovinutú aj stuhu. Farby akoby boli práve nanesené. Práca absolútne výnimočná. Opis je zbytočný, treba vidieť (...) Poškodené sú len uši a časť pravej strany koruny," zapísal si do denníka svoje bezprostredné dojmy z objavu nemecký archeológ Borchardt.

Jadro busty tvorí vápenec, na ktorom bola nanesená vrstva štukovej omietky rôznej hrúbky. Konzistencia vápenca, ako aj hrúbka a nanášanie štukovej omietky po vrstvách boli v priebehu rokov zdokumentované na CT snímkach. Skenovanie busty tiež odhalilo, že nanesená štuková vrstva slúžila práve na to, aby prirodzené známky starnutia tváre zahladila a vytvorila tak o Nefertiti dokonalejší obraz. Na tvári boli totiž prostredníctvom technológii badateľné vačky pod očami, vrásky okolo úst a tiež mierny opuch nosa.

Napriek opakovaným žiadostiam o repatriáciu busty od jej verejného odhalenia v Berlíne v roku 1924, je dielo znázorňujúce Nefertiti aj v súčasnosti vystavené v hlavnom meste Nemecka. Je súčasťou zbierky Egyptského múzea a papyrusov, ktorá sa spolu s ďalšími prehistorickými a klasickými zbierkami nachádza v Neues Museum.