Saint-Étienne-de-Lugdarès/Bratislava 16. novembra (TASR) - Henri Charrière prezývaný Motýľ sa ako 25-ročný dostal pred súd za vraždu pasáka, ku ktorej sa nikdy nepriznal. Aj napriek tomu ho odsúdili na doživotie a 10 rokov pobytu v trestaneckej kolónii vo Francúzskej Guyane, odkiaľ sa podľa vlastného rozprávania pokúsil niekoľkokrát utiecť.
Po poslednom a úspešnom úteku sa usadil vo Venezuele a napísal román Motýľ, ktorý sa stal celosvetovým bestsellerom a bol aj sfilmovaný. O to, či všetky dobrodružstvá opisované v románe prežil jeho autor, sa pochybovalo už od jeho vydania. Uvádzalo sa, že Charrière si mnohé situácie vymyslel alebo privlastnil od iných trestancov.
Celý príbeh sa začal pred 120 rokmi, keď sa 16. novembra 1906 v obci Saint-Étienne-de-Lugdarès vo francúzskom departmente Ardèche narodil Henri Charrière. Ako 17-ročný narukoval do francúzskeho vojenského námorníctva, ale vydržal tam len dva roky. Dodržiavanie pravidiel a disciplína neboli jeho silnou stránkou. Dôvodom odchodu bol aj konflikt s veliacim dôstojníkom, za ktorý skončil v trestnej rote. Práve tam si dal na hruď vytetovať motýľa, z čoho vznikla jeho celoživotná prezývka.
Po odchode z námorníctva ho zlákal ruch Paríža, kde sa stal súčasťou podsvetia. Rešpekt si získal tým, že dokázal otvoriť a vylúpiť akýkoľvek trezor. V septembri 1931 však nastal v jeho živote osudový zlom. Polícia objavila mŕtvolu pasáka prezývaného Malý Roland a z jeho úmrtia obvinila Charrièra. Motýľ sa k vražde nikdy nepriznal, ale aj tak mu súd vymeral doživotný trest, z ktorého mal 10 rokov stráviť v trestaneckej kolónii vo Francúzskej Guyane.
Podľa jeho rozprávania sa z kolónie pokúsil niekoľkokrát ujsť. Prvýkrát v roku 1934, keď sa dostal až do mesta Maracaibo. Istý čas žil medzi domorodými kmeňmi v džungli, napokon ho však chytili a vrátili do kolónie. Definitívne sa mu podarilo uniknúť v roku 1944 na plti zhotovenej z kokosových orechov napchatých do dvoch spojených vriec. Usadil sa vo Venezuele, kde sa oženil, vystriedal rôzne zamestnania a v Caracase si otvoril reštauráciu.
V roku 1968 začal spisovať svoj príbeh a už o rok neskôr vyšli jeho zápisky v podobe románu s názvom Motýľ, z ktorého sa celkovo predalo približne päť miliónov výtlačkov a vyšiel v 16 svetových jazykoch vrátane slovenčiny.
Francúzsky minister spravodlivosti udelil Charrièrovi v roku 1970 milosť, na základe ktorej sa mohol vrátiť do Francúzska. Napísal aj pokračovanie Motýľa, ktoré vyšlo v roku 1972 pod názvom Banco. V slovenskom preklade sa román predával pod titulom Vabank (1977).
Motýľ sa dočkal aj filmových spracovaní, pričom kultovou sa stala rovnomenná snímka z roku 1973, ktorú režíroval Franklin J. Schaffner a v hlavných úlohách sa predstavili Steve McQueen ako Henri „Motýľ“ Charrière a Dustin Hoffman ako Louis Dega. V roku 2017 nakrútil režisér Michael Noer snímku Motýľ: Útek z väzenia, v ktorej Charrièra stvárnil Charlie Hunnam a Degu Rami Malek.
Charrière čelil viacerým obvineniam, že si mnohé z románu vymyslel, prípadne si prisvojil príbehy iných trestancov. Novinár Gérard de Villiers strávil niekoľko mesiacov vo Francúzskej Guyane a vo Venezuele, kde skúmal úradné spisy a rozprával sa s očitými svedkami. Vo svojej knihe Les Quatre Vérités de Papillon (1970) uviedol, že z románu Motýľ je len desať percent zo života jeho autora.
Z roku 2005 pochádza aj svedectvo vtedy 104-ročného bývalého trestanca Charlesa Bruniera, ktorý pre denník Le Parisien uviedol, že Charrière v románe opísal práve jeho pokusy o úteky z trestaneckej kolónie.
Keď historici či novinári vyčítali Charrièrovi konkrétne chyby v dátumoch, miestach a časovej následnosti, zvykol odpovedať: „Prepáčte, nevzal som si so sebou do väzenia písací stroj.“