Tinchebray/Bratislava 17. februára (TASR) - André Breton Zadefinoval základné línie avantgardného umeleckého hnutia surrealizmu. Bol autorom niekoľkých jeho manifestov, v ktorých ponúkol viacero definícií surrealizmu. Pomenoval ho napríklad ako psychický automatizmus, ktorý vyjadruje písomne, ústne alebo inou formou, skutočné fungovanie myslenia - diktát myslenia bez akejkoľvek kontroly vykonávanej rozumom, mimo akýchkoľvek ohľadov estetických alebo rozumových. Tento týždeň uplynie od narodenia francúzskeho básnika, prozaika, teoretika a jedného z najhlavnejších predstaviteľov surrealizmu 130 rokov.

V prvom manifeste surrealizmu z roku 1924 Breton uviedol, že kľúčovým slovom surrealistickej estetiky je zázračno. Surrealizmus mal však pre neho aj silný revolučný aspekt, považoval ho aj za facku dovtedajšiemu všeobecnému či meštiackemu vkusu, čím nadviazal na predchádzajúce hnutie dada, resp. dadaizmus. Ideovým východiskom surrealizmu boli výskumy zakladateľa psychoanalýzy Sigmunda Freuda v oblasti podvedomia, ktoré surrealisti považovali za hlavný zdroj umenia. Nielen Breton, ale aj ďalší surrealisti mali blízko tiež k marxizmu a k ľavicovým či anarchistickým hnutiam.

André Breton sa narodil 19. februára 1896, ale ako deň narodenia sa uvádza aj 18. február. Miesto jeho narodenia bolo mestečko Tinchebray, kde vyrastal v rodine obchodníka. Na podnet rodičov, ktorí chceli, aby sa z ich syna stal vážený člen parížskej buržoázie, začal študovať medicínu, v rámci ktorej sa venoval aj psychiatrii. Jeho štúdium prerušila prvá svetová vojna a v roku 1915 Breton narukoval do armády. Najprv krátko slúžil pri delostrelectve, ale neskôr sa stal ošetrovateľom na neurologickom oddelení v Nantes.

Na oddelení sa stretával s mladými mužmi, ktorí mu opisovali svoje hrôzostrašné vojnové zážitky. Zároveň sa zoznámil s učením Sigmunda Freuda a s dielom priekopníka svetovej psychiatrie Pierra Janeta. Fascináciu snami a podvedomím neskôr pretavil do literárnych novotvarov a do tzv. automatického písania, na ktorom pracoval spolu so svojím spolupútnikom Philippom Soupaultom. V roku 1919 vydali spolu knižne ako sympatizanti dadaizmu experimentálny text s názvom Magnetické polia.

Budúci zakladateľ surrealizmu sa najprv hlásil k dadaizmu, na čele ktorého v Paríži stál Tristan Tzara. S dadaizmom ho zoznámil Jacques Vaché, o ktorom Breton hovoril ako jeho najväčšom inšpirátorovi. Ich priateľstvo však netrvalo dlho, lebo Vaché zomrel ako 24-ročný na predávanie ópiom.

Bretonov príklon k dadaizmu trval približne do roku 1923, keď sa s hnutím rozišiel po ostrých nezhodách s Tzarom, ale práve na polemike s dadaistami sformuloval program surrealizmu, ktorého sa už do konca života nevzdal. V roku 1924 vydal prvý Manifest surrealizmu a spoločne s Louisom Aragonom, Paulom Éluardom a Benjaminom Péretom oficiálne ustanovili surrealistickú skupinu.

Po zániku revue Littérature a rozkole s Aragonom a Soupaultom založil Breton prvú surrealistickú kanceláriu - Úrad pre surrealistický výskum a stal hlavným hovorcom a vodcom hnutia, ktorého cieľom bolo pripraviť politickú a umeleckú revolúciu. Ak niekto porušil jeho pravidlá, bol nemilosrdne vylúčený z okruhu surrealistov. Takto napríklad skončili maliari Salvador Dalí či Max Ernst. Prischla mu preto aj prezývka „pápež surrealizmu“, ktorá sa vzťahovala na jeho vlastnosť konať „neomylne“.

Pred druhou svetovou vojnou unikol do New Yorku, kde sa však necítil komfortne a trpel depresívnymi stavmi. Nikdy sa nenaučil po anglicky, údajne tento jazyk bytostne neznášal. Zostal však aktívnym propagátorom surrealizmu a v New Yorku zorganizoval množstvo výstav a podujatí svojich kolegov.

Okrem New Yorku navštívil aj Kanadu či karibskú oblasť. V New Yorku sa zoznámil s Elisou Clarovou, ktorá sa stala jeho treťou manželkou. Jeho predchádzajúce manželky boli Simone Kahnová a Jacqueline Lambová, s ktorou mal dcéru Aube.

Okrem viacerých surrealistických manifestov napísal Breton viacero básnických zbierok surrealistických próz, pričom medzi najznámejšie patrí román Nadja z roku 1928. Medzi texty na pomedzi prózy, eseje či teoretického textu sa riadia Spojené nádoby (1932), Šialená láska (1937), Antológia čierneho humoru (1940) alebo Arkán 17 (1944).

André Breton, ktorý bol vášnivým zberateľom umenia či etnografických predmetov, zomrel 28. septembra 1966 v Paríži vo Francúzsku vo veku 70 rokov. Jeho zbierka obsahovala takmer viac ako 3500 artefaktov pozostávajúcich z obrazov, fotografií, kresieb, kníh, manifestov, horoskopov, ako aj primitívnych plastík z Afriky či Oceánie. Po jeho smrti chceli Bretonovi pozostalí zbierku predať francúzskej vláde, tá však neprejavila záujem. V roku 2003 bola napokon takmer celá zbierka rozpredaná na aukcii, čo mnoho francúzskych intelektuálov označilo za definitívnu smrť surrealizmu.