Bratislava/ New York 30. októbra (TASR) - Na začiatku nového letopočtu žilo na svete podľa odhadov historikov 200 až 300 miliónov ľudí. Populácia odvtedy až na výnimky, ktoré spôsobili morové epidémie, neustále rastie. Významným míľnikom pre ľudstvo bolo, keď počet oficiálne dosiahol hranicu 7 miliárd obyvateľov. Od tejto udalosti uplynie v sobotu 31. októbra 15 rokov. Dátum vyhlásila Organizácia Spojených národov (OSN) za Deň siedmich miliárd.

O symbolický dátum ide preto, lebo nie je možné presne určiť časový bod, v ktorom populácia dosiahne akýkoľvek míľnik. Milióny pôrodov a úmrtí v odľahlých oblastiach subsaharskej Afriky alebo južnej Ázie sa do oficiálnych štatistík nedostanú, alebo sa zaregistrujú s oneskorením. Navyše, inštitúcie a demografi používajú rôzne metodiky výpočtov. Kým OSN určila za 7-miliardový míľnik október 2011, Americký úrad pre sčítanie ľudu (USCB) až marec 2012.

Výrazný rast zaznamenala populácia pred približne 300 rokmi. Súviselo to s priemyselnou revolúciou. Podarilo sa prudko znížiť úmrtnosť detí. Objavy v priemysle a spoločenský pokrok prispeli k zvýšeniu výroby potravín, napomohli tomu aj objavy v medicíne či pokles detskej práce. V 60. rokoch 20. storočia spôsobila ďalší nárast obyvateľov tzv. populačná explózia.

Prvú miliardu populácia dosiahla až v roku 1804, druhú už o ďalších takmer 130 rokov (1930), tretiu miliardu o ďalších 30 rokov (1960), štvrtú v roku 1974), piatu 1987, šiestu 1999, siedmu 2011 a ôsmu miliardu (2021) v intervale 11 rokov, teda doteraz v najkratšom čase. V súčasnosti žije na Zemi vyše osem miliárd ľudí. Očakáva sa, že v roku 2030 vzrastie svetová populácia na približne 8,5 miliardy, v roku 2050 na 9,7 miliardy a v roku 2100 na 10,9 miliardy.

Najľudnatejšou krajinou sveta sa stala India, ktorá v roku 2023 vystriedala na čele Čínu. Nasledujú USA, Indonézia, Pakistan, Nigéria, Brazília, Bangladéš, Rusko a Etiópia. Podľa prognóz OSN by populácia Číny mala do konca súčasného storočia klesnúť na približne jednu miliardu obyvateľov. Tento trend je spätý s desaťročiami prísnej populačnej politiky jedného dieťaťa. Čínska vláda tento program ukončila v roku 2016.

Z jednotlivých svetadielov je najľudnatejšia Ázia (necelých 60 percent svetovej populácie), nasledujú Afrika (19 percent), Európa (deväť percent), Južná Amerika (8,1 percenta), Severná Amerika (4,7 percenta), Austrália a Oceánia (0,6 percenta).

Vo vyspelých krajinách sveta v uplynulom období klesala pôrodnosť a stúpala priemerná dĺžka života. Ľudia sa dožívajú vyššieho veku vďaka zlepšenej zdravotnej starostlivosti a kvalitnejším životným i sociálnym pomerom. Starnutie obyvateľstva vytvára tlak na sociálny, dôchodkový a zdravotný systém. Na druhej strane vyšší počet seniorov prispieva k rozmachu tzv. striebornej ekonomiky, ktorá je zameraná na potreby starších ľudí.

Populácia Európskej únie dosiahne vrchol v roku 2029 a v nasledujúcich desaťročia bude klesať, uvádza správa o demografickom vývoji, ktorú zhotovilo Spoločné výskumné centrum (JRC) zriadené Európskou komisiou.

Slovensko malo ku koncu júna tohto roka 5,4 milióna obyvateľov. Populácia dlhodobo klesá v dôsledku prirodzeného úbytku a nízkej pôrodnosti. Úbytok obyvateľstva sa začal okolo roku 2023, o niekoľko rokov skôr, než sa čakalo. Najväčší prepad sa očakáva v 60. rokoch tohto storočia, keď bude hlboko v procese vymierania silná generácia tzv. „Husákových detí“.