Leeuwarden 7. augusta (TASR) – Jej meno sa stalo synonymom pre exotiku, erotiku a nebezpečné hry tajných služieb. Príbeh ženy, ktorá očarila najmocnejších mužov Európy a napokon skončila pred popravnou čatou, fascinuje už viac ako storočie. V piatok 7. augusta sa pripomína 150. výročie narodenia legendárnej Mata Hari.

Margaretha Gertruida Zelleová sa narodila 7. augusta 1876 v holandskom meste Leeuwarden do rodiny úspešného klobučníka Adama Zelleho. Keď mala pätnásť rokov, otec zbankrotoval a krátko nato zomrela jej matka. V roku 1895 sa cez inzerát vydala za o dvadsať rokov staršieho kapitána Rudolpha MacLeoda, dôstojníka holandskej koloniálnej armády.

Dva roky po svadbe sa manželia presťahovali na indonézske ostrovy Jáva a Sumatra vo vtedajšej Holandskej Indii. Pobyt v kolóniách však pre Margarethu nebol šťastný. Manželstvo poznačil MacLeodov alkoholizmus, hrubosť a nevera. Najťažšou ranou bola smrť ich syna Normana v roku 1899, ktorá zostala neobjasnená.

V tomto období sa začala zaujímať o miestne tradície a tance. Prijala meno Mata Hari, čo v malajčine znamená „oko dňa“, metaforu pre Slnko. Po návrate do Európy sa manželstvo v roku 1902 definitívne rozpadlo. Súd zveril dcéru Jeanne Louise otcovi a Margaretha odišla bez prostriedkov do Francúzska.

V roku 1903 sa rozhodla skúsiť šťastie v Paríži. Najprv pracovala ako modelka a jazdkyňa v cirkuse, no rýchlo pochopila, že Paríž túži po exotike. Jej oficiálny debut pod menom Mata Hari sa uskutočnil 13. marca 1905 v Musée Guimet.

Predstavila sa ako jávanska princezná zasvätená do tajných indických tancov. Vystúpenia, pri ktorých sa postupne odhaľovala, až kým nezostala len v drahokamami zdobenej podprsenke a šperkoch, vyvolali senzáciu.

Do parížskych salónov priniesla erotiku zahalenú do závoja spirituality a umeleckého pátosu a zakrátko sa stala jednou z ikon obdobia Belle Époque. Čoskoro vystupovala aj v ďalších európskych metropolách – vo Viedni, v milánskej La Scale či v Madride.

Ako žiadaná kurtizána udržiavala vzťahy s diplomatmi, vysokopostavenými dôstojníkmi a vplyvnými politikmi z oboch strán budúceho vojnového konfliktu. Vypuknutie prvej svetovej vojny v roku 1914 ju zastihlo v Berlíne. Ako občianka neutrálneho Holandska mohla relatívne voľne cestovať po Európe. Práve táto mobilita a kontakty s elitou robili Mata Hari zaujímavou pre tajné služby.

Podľa historických záznamov ju v roku 1914 kontaktoval nemecký konzul v Amsterdame Alfred von Kremer a ponúkol jej peniaze za informácie. Dostala kódové označenie H21. V roku 1916 ju oslovil kapitán Georges Ladoux, šéf francúzskej kontrašpionáže. Motivovaná sľúbenou odmenou vo výške milióna frankov a snahou zabezpečiť sa, Mata Hari súhlasila so spoluprácou v prospech Francúzska. Jej úlohou malo byť využitie kontaktov s nemeckými dôstojníkmi, vrátane pruského korunného princa Wilhelma. Ocitla sa tak v pozícii dvojitej agentky.

Neskoršie výskumy však ukazujú, že nebola profesionálnou špiónkou. Informácie, ktoré odovzdávala, boli často povrchné alebo neaktuálne klebety z vyšších kruhov.

Koncom roka 1916 nemecký vojenský pridelenec v Španielsku vyslal do Berlína rádiotelegrafickú správu o agentovi H21. Mata Hari sa v tom čase nachádzala na ceste do Madridu. Správa bola zašifrovaná kódom, o ktorom Nemci vedeli, že ho Francúzi už prelomili. Išlo o premyslený ťah, ktorým sa nemecká rozviedka chcela zbaviť neužitočnej a podozrivej agentky. Francúzska kontrašpionáž správu zachytila a kapitán Ladoux ju využil ako ideálneho obetného baránka.

Mata Hari bola zatknutá 13. februára 1917 v parížskom hoteli Plaza Athénée. Neverejný súdny proces prebiehal 24. a 25. júla 1917. Žalobca ju obvinil, že informácie, ktoré poskytla Nemcom, stáli životy 50.000 francúzskych vojakov. Počas pojednávania priznala, že bola kurtizánou, ale špionáž dôrazne odmietla. Napriek tomu ju odsúdili na trest smrti.

Poprava sa uskutočnila 15. októbra 1917 za úsvitu v pevnosti Vincennes. Mata Hari si zachovala dôstojnosť až do konca. Odmietla si nechať zaviazať oči a podľa svedectiev poslala dvanásťčlennej popravnej čate vzdušný bozk. Keďže si jej telo nikto z rodiny neprevzal, bolo odovzdané na anatomické účely.

V roku 2017 francúzske ministerstvo obrany odtajnilo 1275 strán dokumentov týkajúcich sa jej procesu. Analýza týchto materiálov a výskumy historikov priniesli nový pohľad na jej vinu. Prevláda názor, že Mata Hari nebola významnou špiónkou, ktorá by ovplyvnila priebeh vojny. Bola skôr obeťou dobovej hystérie a potreby francúzskej vlády nájsť vinníka za vojenské neúspechy.

Príbeh Mata Hari prežíva v kolektívnej pamäti aj vďaka početným filmovým spracovaniam, v ktorých ju stvárnili hviezdy ako Greta Garbo či Sylvia Kristel. Aj 150 rokov od jej narodenia zostáva pripomienkou, ako ľahko sa v čase krízy môže pravda stať obeťou propagandy.