Brisbane 23. júna (TASR) - Korytnačka Harriet sa svojím životom a aj svojou smrťou zapísala do dejín popularity živočíšnej ríše. Uhynula pred 20 rokmi, 23. júna 2006. Na rozdiel od dátumu skonu sa termín jej narodenia podaril zistiť len približne, ale podľa väčšiny relevantných zdrojov i výskumníkov je isté, že sa dožila 175 rokov.

Obriu opancierovanú krásavicu skolilo zlyhanie srdca v čase, keď už bola v Guinnessovej knihe rekordov zapísaná ako najstaršie žijúce zviera v zajatí. Testy DNA jednoznačne potvrdili, že Harriet bola najmenej o jednu generáciu staršia než ktorákoľvek iná žijúca korytnačka v Austrálii. Vďaka genetickému výskumu a štúdiu historických záznamov sa podarilo zrekonštruovať jej životný príbeh.

Na základe poznatkov o rozmnožovacích návykoch obrovských suchozemských korytnačiek vedci usúdili, že väčšina mláďat sa liahne v novembri, v prípade Harriet to bol približne rok 1830. Korytnačka slonia je najväčšia suchozemská korytnačka na svete, žije na ekvádorskom súostroví Galapágy a požiera rastliny. Dospelé jedince môžu mať hmotnosť viac ako 200 kilogramov a merať 1,2 metra.

Viacerí vedci a historici sa zhodujú, že samicu suchozemskej korytnačky slonej si v roku 1835 ako päťročné mláďa z Galapág zobral slávny vedec Charles Darwin v rámci svojho výskumu evolúcie. Testy DNA potvrdili, že korytnačka sa definitívne narodila pred rokom 1830 a zrejme v tom roku, ale určite pred jeho cestou na Galapágy. Harriet patrila k endemickému poddruhu z ostrova, na ktorom Darwin počas svoj návštevy galapágskeho súostrovia nebol, ale traduje sa, že objekt svojho záujmu získal od muža, ktorý korytnačku prepašoval.

Vedec si domov zobral viac takýchto druhov, údajne tri, všetky sprvoti považoval za samčekov. Istý čas žili v Anglicku, tam sa im však nevodilo príliš dobre, a tak ich do teplejšieho podnebia Austrálie na územie Queenslandu priviezol v roku 1842 John Clements Wickham, škótsky objaviteľ a námorný dôstojník, ktorý sa s Darwinom zblížil počas prieskumnej expedície. Po nej ho povýšili a ako kapitán viedol viaceré námorné expedície a hydrogeografické prieskumy pozdĺž austrálskeho pobrežia, stal sa aj koloniálnym správcom osady, z ktorej sa neskôr stalo mesto Brisbane.

V roku 1860 sa Wickham vrátil do Anglicka a Harriet i ďalšie korytnačky zanechal miestnym záhradám. Dostala meno Harry na počesť vtedajšieho správcu Harryho Oakmana. Neskôr ju presťahovali do rezervácie Fleay's Fauna Sanctuary na Zlatom pobreží, kde prírodovedec David Fleay zistil, že Harry je v skutočnosti Harriet. V roku 1870 sa objavila v brisbanskej zoo, ďalšie podrobnosti jej vývoja nie sú známe.

Od roku 1987 žila Harriet v súkromnej zoologickej záhrade v meste Beerwah, severne od Brisbane a tešila sa dobrému zdraviu. Tieto dve desaťročia prežila v pohodlí a starostlivosti rodiny Stevea Irwina. Dni trávila obklopená pozornosťou a náklonnosťou ľudí všetkých vekových kategórií. Jej jedálny lístok tvorila rozmanitá zmes čerstvej zeleniny a jej najobľúbenejšej pochúťky – kvetov ibišteka.

Oslavy Harrietiných narodenín boli najobľúbenejším podujatím v zoologickej záhrade, tento deň symbolicky určili na 15. novembra. Ľudia prichádzali z celej Austrálie aj zo zahraničia, aby vzdali hold najstaršiemu žijúcemu zvieraťu na svete. Necelý rok pred uhynutím oslávila v austrálskej ZOO svoje 175. narodeniny a medzi tisíckami hostí nechýbali televízie a ostatné médiá. Počas oslavy sa čítali narodeninové pohľadnice a želania z celého sveta a Harriet dostala obrovskú narodeninovú kyticu z ibištekov. Pred davom prizerajúcich sa gratulantov a nadšených divákov ju s chuťou zožrala.

V čase Darwinovej plavby mohla byť Harriet veľká asi ako tanier, v novembri roku 2005 mala cca 150 kg a veľká bola ako menší jedálenský stôl. V Guinnessovej knihe rekordov bola zapísaná ako najstaršie žijúce zviera na Zemi.

Vo svojom domove, v zoologickej záhrade na queenslandskom Slnečnom pobreží bola skutočnou zvieracou celebritou. Jej opatrovatelia sa vyjadrili, že sa dožila takého úctyhodného veku, pretože nikdy nekládla vajíčka a mala pomerne bezstresový život. Svedčia o tom aj skúsenosti návštevníkov, keďže Harriet bola veľmi priateľská, vnímavá a mala veľmi rada kontakt s ľuďmi.