Neubukow/Bratislava 5. januára (TASR) - Objaviť Tróju si Heinrich Schliemann vytýčil ako životný sen už v detstve a podriadil mu všetko. Budil dojem rojka, ktorý slepo veril Homérovým eposom Ilias a Odysea. Mnohí mu ale neverili, dokonca sa mu vysmievali. Bol to však práve on, kto pod zemskými sutinami na kopci Hisarlik v Turecku odhalil Tróju a navždy sa zapísal do dejín.

Vo štvrtok 6. januára uplynie 200 rokov od narodenia Heinricha Schliemanna - nemeckého obchodníka a archeológa, ale najmä objaviteľa Tróje.

Heinrich Schliemann, celým menom Johann Ludwigh Heinrich Julius Schliemann, sa narodil 6. januára 1822 v mestečku Neubukow, ležiacom na severe Nemecka, do rodiny farára ako piate z deviatich detí. Už ako sedemročný po diskusii s otcom, ktorý mu povedal, že každé staroveké mesto malo pevné hradby a tie sa nemohli pod zemou len tak stratiť, vyriekol osudové slová: "Až budem veľký ja, tú Tróju nájdem."

Keď mal deväť rokov, zomrela mu matka a otec ho kvôli finančným ťažkostiam poslal k svojmu bratovi do Neustrelitzu. Spočiatku navštevoval miestnu súkromnú školu, ale otcovi po čase došli peniaze na školné a keďže mu strýko odmietol štúdium platiť, musel sa vzdelávať na mestských školách.

V roku 1836, vo veku 14 rokov nastúpil ako učeň u dvoch obchodníkov v meste Fürstenberg/Havel. Po skončení výučby bol pevne odhodlaný odísť do Ameriky. Ešte pred tým skúšal šťastie v Hamburgu, kde napokon 28. novembra 1841 nastúpil na loď, ktorá mala namierené do Venezuely. Loď ale nasledujúci mesiac v zlom počasí pri brehoch Holandska stroskotala. Schliemann sa rozhodol usadiť v Amsterdame, kde sa zamestnal ako účtovník v Amsterdamskej obchodnej spoločnosti. Vo voľnom čase sa venoval štúdiu cudzích jazykov, na ktoré mal mimoriadne nadanie - ovládal ich viac ako dvadsať, vrátane starogréckeho.

V roku 1846 ho, ako znalca ruského jazyka, poslala spoločnosť na služobnú cestu do Ruska, kde uzavrel niekoľko výhodných zmlúv. Keď mal dostatok peňazí, opustil spoločnosť a začal podnikať samostatne - najskôr v Rusku, a neskôr aj v Spojených štátoch.

V roku 1864 bol Heinrich Schliemann na vrchole kariéry, a tak sa rozhodol naplniť svoje detské sny. Vydal sa na cestu okolo sveta, ktorá trvala dva roky. Počas nej navštívil napríklad Egypt, Čínu, Japonsko, Mexiko, Kubu. Do Grécka prišiel prvýkrát v roku 1868 - navštívil Peloponéz, Ithaku, aj oblasť Tróje. Z jeho cestopisov sa zrodila kniha Ithaka, Peloponéz a Trója. O rok neskôr, v roku 1869 sa rozviedol a oženil sa so Sofiou Engastromenosovou, ktorá ho odvtedy sprevádzala na všetkých expedíciách.

V roku 1870 odišli manželia Schliemannovci do Malej Ázie a začali vykopávky pri obci Bunarbashi, v oblasti, kde malo podľa bájí ležať mesto Trója. Heinrich Schliemann však čoskoro zistil, že to nie správne miesto, a tak sa rozhodol pátrať ďalej.

V roku 1871 dorazil na kopec pri obci Hissarlik, kde sedem rokov predtým pátral amatérsky anglický archeológ Frank Calvert. Celý rok mu trvalo, kým si pomocou úplatkov tureckým úradom vybavil povolenia, aby mohol začať kopať. "Dnes 11. októbra 1871 o 12. hodine sa začali vykopávky," zapísal si do denníka. Schliemann kopal s prestávkami až do roku 1873, kedy objavil Tróju a starodávne mesto uzrelo po tisícročiach opäť svetlo sveta.

Začiatkom roku 1874 vycestoval Schliemann na Peloponéz do Mykén, kde odhalil päť kráľovských hrobiek a vykopal poklad, vrátane Agamemnónovej zlatej masky. V rokoch 1878 až 1890 kopal opäť vo svojej milovanej Tróji.

V novembri roku 1890 podstúpil v nemeckom meste Halle an der Saale operáciu ucha, a napriek odporúčaniu lekárov, aby oddychoval, v decembri odcestoval do Talianska. Na Vianoce ho našli ležať v bezvedomí na námestí v Neapole.

Objaviteľ Tróje, Heinrich Schliemann, jeden z najslávnejších ľudí sveta, zomrel 26. decembra 1890 vo veku 68 rokov. Pochovaný je ako národný hrdina v Aténach.