Bajkonur/Bratislava 26. apríla (TASR) – Na kazašskom kozmodróme Bajkonur vládlo 28. apríla 2001 slnečné ráno a k oblohe sa týčila nosná raketa Sojuz. V lodi s označením TM-32 nesedeli len dvaja profesionálni kozmonauti, ale aj muž, ktorý sa práve chystal prepísať dejiny dobývania kozmu.

Vtedy 60-ročný multimilionár z USA a bývalý inžinier amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Dennis Tito sa vydal na mimoriadnu cestu, ktorú mu mnohí odopierali a iní považovali za čisté bláznovstvo. V momente štartu sa zrodila úplne nová éra vesmírnej turistiky, od ktorej uplynie v utorok 28. apríla 25 rokov.

Aj keď to mnohí vnímali ako drahý výlet z rozmaru, pre Tita vesmír predstavoval jeho celoživotnú a úprimnú vášeň. V mladosti pracoval priamo vo vesmírnom programe na výpočtoch trajektórií pre misie k Marsu a Venuši. Hoci neskôr rozprávkovo zbohatol vo svete financií a investícií, jeho srdce zostalo navždy medzi hviezdami.

Keď sa na prelome milénií naskytla príležitosť letieť na Medzinárodnú vesmírnu stanicu, neváhal ani sekundu. Za splnenie tohto celoživotného sna zaplatil „z vlastného vrecka“ v tom čase nepredstaviteľných 20 miliónov amerických dolárov, čo v súčasnosti predstavuje hodnotu zhruba 37 miliónov dolárov.

Cesta k samotnému štartu však bola poriadne tŕnistá. Americká strana bola pôvodne ostro proti takémuto nápadu. Vtedajšie vedenie NASA považovalo Tita za obrovské bezpečnostné riziko a hrozbu pre vedeckú integritu celej stanice. Svoj nesúhlas demonštrovali tým, že ho odmietli trénovať vo svojich zariadeniach s argumentom, že prítomnosť neprofesionála na palube môže byť mimoriadne nebezpečná.

Tito sa však nevzdal. Keď mu zavreli dvere v rodnej krajine, otvoril si ich v Rusku. Plných osem mesiacov strávil v Hviezdnom mestečku neďaleko Moskvy. V mrazivých podmienkach tam podstúpil rovnako drsný výcvik ako bežní kozmonauti. Musel zvládnuť základy ovládania lode, prežiť náročné preťaženie v odstredivke a naučiť sa fungovať v extrémne tesných priestoroch.

Po úspešnom spojení s vesmírnou stanicou si svoj osemdňový pobyt užíval s priam detskou radosťou. Kým profesionálni členovia posádky plnili zložité vedecké úlohy, on trávil dlhé hodiny pri okne fotografovaním Zeme a obdivovaním nekonečnej temnoty. Tento pohľad si vychutnával so slúchadlami v ušiach, z ktorých mu znela milovaná opera. Kombinácia klasickej hudby s pohľadom na modrú planétu vytvárala podľa jeho slov nezabudnuteľný zážitok.

Najviac ho však fascinoval samotný beztiažový stav. Na rozdiel od mnohých iných netrpel vesmírnou chorobou a cítil sa skvelo. Neskôr spomínal, že počas pobytu vo vesmíre mal najlepší spánok svojho života. Zároveň ochotne pomáhal posádke s jednoduchými každodennými úlohami či prípravou jedla. Svojím prístupom dokázal, že aj civilista môže byť v kozme užitočným a plne disciplinovaným členom tímu.

Zatiaľ čo Titových 20 miliónov dolárov vnímala americká strana v tom čase ako rozmar, dnešné cesty ku hviezdam sú ešte drahšie. Súčasný turista by si na podobný pobyt musel pripraviť sumu presahujúcu 55 miliónov dolárov. Lacnejšia alternatíva sú krátke suborbitálne lety na hranicu vesmíru, kde sa cena lístka pohybuje okolo pol milióna dolárov.

Keď sa Dennis Tito v máji 2001 po takmer ôsmich dňoch vrátil na Zem, s úsmevom vyhlásil, že prišiel z raja. Svojím letom tak dokázal, že astronomická cenovka nebola len drahá vstupenka, ale prvý krok k vytvoreniu vesmírnej turistiky. Naďalej sa zaujímal o kozmonautiku. V auguste bude mať 85 rokov.