Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pravdu o vraždení pri Katyni sa nielen ruská verejnosť dozvedela až po polstoročí.
Autor TASR
Moskva/Varšava 12. apríla (TASR) – Pred 80 rokmi príslušníci sovietskej tajnej polície (NKVD) v Katynskom lese brutálne postrieľali viac ako 20.000 poľských dôstojníkov a predstaviteľov inteligencie. Moskva zodpovednosť za katynský masaker dlhé desaťročia popierala. Až do apríla 1990. Odo dňa, keď Kremeľ po prvý raz oficiálne priznal, že jeden z najväčších vojnových zločinov v novodobých dejinách ľudstva spáchala pri Katyni NKVD, uplynie v pondelok 13. apríla 30 rokov.
Katyň, dedina, ktorá leží 18 kilometrov od Smolenska, predstavuje v rusko-poľských vzťahoch priam prekliatie. Začiatkom roku 1940 zavraždili neďaleko nej príslušníci sovietskych bezpečnostných orgánov poľských dôstojníkov a intelektuálov; 10. apríla 2010 zahynul pri leteckej havárii neďaleko Smolenska poľský prezident Lech Kaczyňski s manželkou a desiatky vysokopostavených poľských vládnych a vojenských predstaviteľov. Išli si uctiť pamiatku obetí katynskej masakry.
Po napadnutí Poľska fašistickým Nemeckom, 1. septembra 1939, zaútočil o 16 dní neskôr na Poľsko aj Sovietsky zväz. Stalo sa tak na základe tajného dodatku paktu Ribbentrop – Molotov o delení sfér vplyvu. Do sovietskeho zajatia padli desaťtisíce Poliakov. Podľa zverejnených archívnych dokumentov 21.857 z nich sovietska tajná polícia od apríla do mája 1940 v Katynskom lese postrieľala.
Sovietsky minister vnútra Lavrentij Berija predložil 3. marca 1940 vedeniu komunistickej strany návrh s nasledujúcim textom: "V táboroch pre vojnových zajatcov NKVD a vo väzniciach západných oblastí Ukrajiny a Bieloruska sa nachádzajú zarytí vrahovia sovietskej moci, nenávidiaci sovietske zriadenie. Záležitosť posúdiť v osobitnom poriadku, zohľadniac najvyššiu mieru trestu – zastrelením." O dva dni na to boli osudy poľských zajatcov spečatené.
Masové hroby pri Katyni objavili v roku 1943 nacisti, ktorí obvinili z vraždenia poľských dôstojníkov a intelektuálov Sovietsky zväz. Medzinárodná komisia došla počas vyšetrovania v apríli toho istého roku k záveru, že vraždy uskutočnili príslušníci sovietskej tajnej polície NKVD, čo Moskva odmietla.
Po oslobodení Smolenska sovietskymi vojskami uskutočnila na prelome rokov 1943-1944 vlastné vyšetrovanie aj Moskva, ktorá prišla k výsledkom úplne opačným. Podľa jej záverov, poľských občanov postrieľali nemecké okupačné jednotky a nie v roku 1940, ale o rok neskôr v auguste a v septembri 1941. Rok bol posunutý iste preto, aby sa smrť poľských dôstojníkov zhodovala s príchodom nacistov na sovietske územie. Tento záver bol oficiálnym pohľadom na tragédiu pri Katyni tak Sovietskeho zväzu, ako aj všetkých krajín východného bloku až do roku 1990.
Pravdu o vraždení pri Katyni sa nielen ruská verejnosť dozvedela až po polstoročí - v ére Gorbačovovej perestrojky. Stalo sa tak počas návštevy poľského prezidenta Wojciecha Jaruzelského v Moskve 13. apríla 1990, kedy sovietsky prezident Michail Gorbačov odovzdal svojmu hosťovi kópie dokumentov o osudoch poľských zajatcov. V ten istý deň zverejnila sovietska tlačová agentúra vyhlásenie v ktorom sa písalo, že "sovietska strana vyjadruje hlbokú ľútosť v súvislosti s katynskou tragédiou, ktorá predstavuje jeden z najväčších zločinov stalinizmu".
Štátna duma - dolná komora ruského parlamentu prijala 26. novembra 2010 vyhlásenie – proti bola frakcia komunistov - "O Katynskej tragédii a jej obetiach" v ktorom priznala, že išlo o zločin vykonaný na priamy pokyn Stalina i ďalších sovietskych vodcov.
Ani po oficiálnom priznaní Kremľa, že za zastrelenie poľských dôstojníkov a intelektuálov v Katynskom lese je zodpovedná sovietska tajná polícia, však niektorí ruskí historici, politici, právnici a publicisti tomuto tvrdeniu neveria a sú presvedčení, že zločin majú na svedomí nacisti.
Napríklad publicista a analytik Anatolij Vasserman tvrdí, že Nemci publikovali v roku 1943 oficiálny zborník o masových vraždách v Katyni a v tomto zborníku je podľa neho "niekoľko úplne jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov toho, že Poliakov v Katyni postrieľali Nemci samotní." Obnovenie vyšetrovania katynskej tragédie požaduje aj vedúci vedecký pracovník Ústavu ruskej histórie Ruskej akadémie vied Jurij Žukov. Vyhlásil, že len po skončení nového vyšetrovania sa dozvieme pravdu a nie to, čo "v súčasnosti niekomu vyhovuje."
Katyň, dedina, ktorá leží 18 kilometrov od Smolenska, predstavuje v rusko-poľských vzťahoch priam prekliatie. Začiatkom roku 1940 zavraždili neďaleko nej príslušníci sovietskych bezpečnostných orgánov poľských dôstojníkov a intelektuálov; 10. apríla 2010 zahynul pri leteckej havárii neďaleko Smolenska poľský prezident Lech Kaczyňski s manželkou a desiatky vysokopostavených poľských vládnych a vojenských predstaviteľov. Išli si uctiť pamiatku obetí katynskej masakry.
Po napadnutí Poľska fašistickým Nemeckom, 1. septembra 1939, zaútočil o 16 dní neskôr na Poľsko aj Sovietsky zväz. Stalo sa tak na základe tajného dodatku paktu Ribbentrop – Molotov o delení sfér vplyvu. Do sovietskeho zajatia padli desaťtisíce Poliakov. Podľa zverejnených archívnych dokumentov 21.857 z nich sovietska tajná polícia od apríla do mája 1940 v Katynskom lese postrieľala.
Sovietsky minister vnútra Lavrentij Berija predložil 3. marca 1940 vedeniu komunistickej strany návrh s nasledujúcim textom: "V táboroch pre vojnových zajatcov NKVD a vo väzniciach západných oblastí Ukrajiny a Bieloruska sa nachádzajú zarytí vrahovia sovietskej moci, nenávidiaci sovietske zriadenie. Záležitosť posúdiť v osobitnom poriadku, zohľadniac najvyššiu mieru trestu – zastrelením." O dva dni na to boli osudy poľských zajatcov spečatené.
Masové hroby pri Katyni objavili v roku 1943 nacisti, ktorí obvinili z vraždenia poľských dôstojníkov a intelektuálov Sovietsky zväz. Medzinárodná komisia došla počas vyšetrovania v apríli toho istého roku k záveru, že vraždy uskutočnili príslušníci sovietskej tajnej polície NKVD, čo Moskva odmietla.
Po oslobodení Smolenska sovietskymi vojskami uskutočnila na prelome rokov 1943-1944 vlastné vyšetrovanie aj Moskva, ktorá prišla k výsledkom úplne opačným. Podľa jej záverov, poľských občanov postrieľali nemecké okupačné jednotky a nie v roku 1940, ale o rok neskôr v auguste a v septembri 1941. Rok bol posunutý iste preto, aby sa smrť poľských dôstojníkov zhodovala s príchodom nacistov na sovietske územie. Tento záver bol oficiálnym pohľadom na tragédiu pri Katyni tak Sovietskeho zväzu, ako aj všetkých krajín východného bloku až do roku 1990.
Pravdu o vraždení pri Katyni sa nielen ruská verejnosť dozvedela až po polstoročí - v ére Gorbačovovej perestrojky. Stalo sa tak počas návštevy poľského prezidenta Wojciecha Jaruzelského v Moskve 13. apríla 1990, kedy sovietsky prezident Michail Gorbačov odovzdal svojmu hosťovi kópie dokumentov o osudoch poľských zajatcov. V ten istý deň zverejnila sovietska tlačová agentúra vyhlásenie v ktorom sa písalo, že "sovietska strana vyjadruje hlbokú ľútosť v súvislosti s katynskou tragédiou, ktorá predstavuje jeden z najväčších zločinov stalinizmu".
Štátna duma - dolná komora ruského parlamentu prijala 26. novembra 2010 vyhlásenie – proti bola frakcia komunistov - "O Katynskej tragédii a jej obetiach" v ktorom priznala, že išlo o zločin vykonaný na priamy pokyn Stalina i ďalších sovietskych vodcov.
Ani po oficiálnom priznaní Kremľa, že za zastrelenie poľských dôstojníkov a intelektuálov v Katynskom lese je zodpovedná sovietska tajná polícia, však niektorí ruskí historici, politici, právnici a publicisti tomuto tvrdeniu neveria a sú presvedčení, že zločin majú na svedomí nacisti.
Napríklad publicista a analytik Anatolij Vasserman tvrdí, že Nemci publikovali v roku 1943 oficiálny zborník o masových vraždách v Katyni a v tomto zborníku je podľa neho "niekoľko úplne jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov toho, že Poliakov v Katyni postrieľali Nemci samotní." Obnovenie vyšetrovania katynskej tragédie požaduje aj vedúci vedecký pracovník Ústavu ruskej histórie Ruskej akadémie vied Jurij Žukov. Vyhlásil, že len po skončení nového vyšetrovania sa dozvieme pravdu a nie to, čo "v súčasnosti niekomu vyhovuje."
