Kuvajt 2. augusta (TASR) – Necelé dva roky po skončení vojny s Iránom sa iracký diktátor Saddám Husajn rozhodol pre ďalšie vojnové dobrodružstvo. "Matkou všetkých bitiek" nazval konflikt, ktorý v konečnom dôsledku znamenal katastrofu a nekončiacu sa nestabilitu Iraku pretrvávajúcu dodnes. V nedeľu 2. augusta uplynie 30 rokov od začiatku irackej invázie do Kuvajtu, ktorú skončila operácia Púštna búrka.

Iracko-iránska vojna, ktorá trvala od septembra 1980 do augusta 1988, režim irackého diktátora Saddáma Husajna značne zruinovala. Len Kuvajtu dlhoval 15 miliárd dolárov. Husajn sa vydal cestou nátlaku na Kuvajt. Malý ropný štát obvinil z toho, že ceny ropy drží na nízkej úrovni a čerpá zo spoločných iracko-kuvajtských ropných polí viac, ako mu povoľuje kvóta. Súčasne tvrdil, že Kuvajt je historicky 19. provinciou Iraku. Hlbokú ekonomickú krízu sa Saddám Husajn napokon rozhodol riešiť vojenskou operáciou.

V skorých ranných hodinách 2. augusta 1990 vtrhlo do Kuvajtu asi 100.000 irackých vojakov, ktorí si rýchlo poradili s malou armádou bohatého ropného štátu. V ten istý deň obsadili hlavné mesto Kuvajt City a prakticky celú krajinu, ktorú vyhlásil Saddám Husajn za svoju provinciu.

Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov (BR OSN) prijala ešte v deň začiatku invázie rezolúciu, ktorá odsúdila útok Iraku na Kuvajt a vyzvala Saddáma Husajna, aby svoje jednotky okamžite stiahol. Zároveň uvalila na Irak ekonomické sankcie. BR OSN schválila celkovo 12 rezolúcií odsudzujúcich agresiu Iraku proti Kuvajtu.

Saudská Arábia 6. augusta 1990 oficiálne požiadala USA, aby americké ozbrojené sily vstúpili na jej územie s cieľom obrany proti agresii Iraku. V ten istý deň odleteli prvé americké letecké sily na Blízky východ, čím sa začala operácia Púštny štít, ktorej cieľom bolo zabrániť Iraku v jeho ďalšej expanzii. Operácia Púštny štít trvala do 16. januára 1991, skončila sa teda deň pred začiatkom operácie Púštna búrka.

Vyriešiť krízu diplomatickou cestou sa nepodarilo, čo umocnilo aj vyhlásenie Saddáma Husajna, ktorý povedal, že nie je ani najmenšia možnosť irackého odsunu z Kuvajtu a všetky pokusy vyhnať ho by viedli k "matke všetkých bitiek". BR OSN dala preto rezolúciou 678 Iraku ultimátum, aby do 15. januára 1991 stiahol všetky svoje jednotky z Kuvajtu. Zároveň odobrila použitie "akýchkoľvek prostriedkov".

Po vypršaní ultimáta vyslali 17. januára 1991, presne o tretej hodine nadránom, americké bombardéry prvé laserom navádzané bomby na telekomunikačné centrum v Bagdade. Z lodí operujúcich v Perzskom zálive a v Červenom mori o niekoľko minút neskôr odpálili na irackú metropolu strely s plochou dráhou letu, známe Tomahawky. Tým sa začala operácia Púštna búrka, druhá a zároveň posledná fáza vojnového konfliktu v Perzskom zálive.

Na začiatku operácie podniklo počas 20 hodín 750 lietadiel 1300 náletov na iracké ciele. Spojené vojenské jednotky s počtom 580.000 mužov podliehali americkému veleniu na čele s generálom Normanom Schwarzkopfom. Išlo o najväčšiu vojenskú koalíciu vytvorenú z 28 štátov, ktorá sa sformovala po druhej svetovej vojne.

"Táto vojenská akcia, ktorá je v súlade s rezolúciami OSN a má súhlas amerického Kongresu, prichádza po mesiacoch ustavičnej a prakticky nekonečnej diplomatickej aktivity zo strany Spojených národov, USA a mnohých, mnohých ďalších krajín," vyhlásil americký prezident George Bush, keď oznamoval začiatok vojenských operácií.

Československo vyslalo do oblasti Perzského zálivu špeciálnu protichemickú jednotku, ktorej velil plukovník Ján Valo. Špeciálny protichemický prápor mal celkovo 198 vojakov, z toho 49 Slovákov.

Operácia Púštna búrka trvala do 28. februára 1991. Spojenci porazili irackú armádu pozostávajúcu z jedného milióna vojakov - takmer 100.000 ich zahynulo. Počas operácie prišlo o život 234 spojeneckých vojakov. V Saudskej Arábii zahynul 18. januára 1991 aj jeden príslušník československého protichemického práporu, čatár Petr Šimonka, po tom, ako si pri bojovom poplachu v poľnom tábore Hafar el Batin spôsobil nešťastnou zhodou náhod vlastným samopalom priestrel brucha.