Montego Bay/Bratislava 16. novembra (TASR) – Moria a oceány pokrývajú viac ako 70 percent povrchu Zeme a tvoria jeden z najdôležitejších základov ľudského života vďaka bohatosti životných zdrojov, zdrojov energie, ale aj tým, že spájajú kontinenty.

Deväť rokov pracovali zástupcovia z viac ako 160 štátov nad dokumentom, ktorý novo definoval práva a povinnosti krajín pri využívaní svetových morí a oceánov. V sobotu 16. novembra uplynie 30 rokov odvtedy, čo nadobudol účinnosť Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS).

Dohovor nahradil doktrínu "slobody morí" pochádzajúcu ešte zo 17. storočia. Podľa nej sa národné práva obmedzovali na určitý vodný pás siahajúci od pobrežia daného štátu. Išlo zvyčajne o tri námorné míle (približne 5,6 kilometra) podľa pravidla výstrelu z kanóna, ktoré vychádzalo z dostrelu v tom čase najvýkonnejšieho dela. Zvyšné moria za takto vymedzenými národnými hranicami boli vyhlásené za medzinárodné vody, slobodné pre všetkých a nepatriace nikomu.

Avšak v 20. storočí, predovšetkým od jeho druhej polovice, začala doktrína "slobody morí" narážať na realitu. Súviselo to najmä s rozvojom ťažoby nerastných surovín z morského dna, expanziou rybolovu a zintenzívnením námornej dopravy.

Maltský veľvyslanec pri OSN Arvid Pardo vystúpil 1. novembra 1967 na Valnom zhromaždení OSN so slávnym prejavom. Vyzval v ňom krajiny, aby otvorili oči a zabránili hroziacemu zdevastovaniu svetových morí a oceánov, pričom zdroje oceánov mimo ich národnej jurisdikcie sa mali považovať za spoločné dedičstvo ľudstva. Apel maltského veľvyslanca spustil proces, ktorý viedol v roku 1973 k zvolaniu Tretej konferencie OSN o morskom práve s cieľom vypracovať komplexnú zmluvu o oceánoch.

Konferencia sa skončila prijatím Dohovoru OSN o morskom práve – podpísaný bol 10. decembra 1982 v meste Montego Bay na Jamajke. Rozsiahly, takmer 200-stranový dokument nadobudol účinnosť 16. novembra 1994. Slovensko ratifikovalo dohovor 8. mája 1996. Doteraz k nemu pristúpilo 170 krajín, zatiaľ ako posledné tak urobilo 19. júla 2024 San Maríno.

Medzi signatármi Dohovoru OSN o morskom práve nie sú Spojené štáty napriek tomu, že sa na príprave záverečného dokumentu aktívne podieľali. Nesúhlasili totiž s niektorými záverečnými ustanoveniami týkajúcimi sa morského a oceánskeho dna, ktoré boli podľa Washingtonu v rozpore s americkými hospodárskymi a bezpečnostnými záujmami.

Dohovor OSN o morskom práve, ktorý nahrádza štyri dokumenty z roku 1958, detailne vymedzuje morské zóny vrátane šírky pobrežného mora, zálivov, vnútorných vôd, ústí riek vlievajúcich sa do mora a prístavov. Zahŕňa napríklad aj povinnosti, práva a ochranu pobrežného štátu, špecifikuje výlučnú ekonomickú zónu, ako aj sankcie za porušovanie dohodnutých zásad.

Otvorené more je vyhlásené za spoločné dedičstvo ľudstva a využívanie morských zdrojov je regulované prostredníctvom Medzinárodného úradu pre morské dno, ktorý je mimo vnútroštátnej jurisdikcie. Lode všetkých štátov, či už pobrežných alebo vnútrozemských, majú v súlade s týmto dohovorom právo na pokojný prechod pobrežným morom.





Zdroj: https://www.un.org/Depts/los/convention_agreements/pamphlet_unclos_at_30.pdf https://www.imoa.ph/treaties/unclos/unclos-history