Praha 2. júna (TASR) - Len necelý týždeň pred prvými slobodnými parlamentnými voľbami po páde komunistického režimu v Československu otriasla centrom Prahy nečakaná explózia. Tento, doteraz najväčší "trestný čin so znakmi terorizmu", ku ktorému došlo na území Českej republiky a pri ktorom bolo zranených 18 ľudí, sa nepodarilo nikdy objasniť. Od výbuchu na Staromestskom námestí uplynie v utorok 2. júna 30 rokov.

Jedno z najrušnejších pražských námestí bolo v to sobotné popoludnie 2. júna 1990 zaplavené slnkom a stovkami turistov, ktorí sa tiesnili najmä pred orlojom.

Nikto si v tejto atmosfére nevšimol človeka, ktorý na pomník Jána Husa položil športovú tašku s obludným obsahom – skrývala nástražný systém vyrobený z 30-centimetrovej trúbky s oceľovými úlomkami, ďalej budík, malú žiarovku a baterku. Krátko po 16.00 h sa ozval ohlušujúci výbuch a smerom k orloju vystrelili malé kúsky kovu. Námestie vzápätí zachvátila panika.

Záchranári ošetrili celkove 18 ľudí, z toho dve deti. O zranených prehovoril deň po výbuchu v Československom rozhlase poverený riaditeľ pražskej záchrannej zdravotnej služby Bohumil Šefrna: "Najzávažnejšie poranenie bolo spôsobené západonemeckej občianke, ktorej projektil poranil aj mozog." Život jej zachránila zložitá neurochirurgická operácia, prišla však o oko.

Akoby zázrakom pri explózii nikto nezomrel. Jediným šťastím bolo, že jedno z liatinových viečok, ktoré trúbku uzatvárali, sa pri výbuchu uvoľnilo a rozbilo sklenenú výplň na jednom z obchodov. Pokiaľ by totiž viečko explóziu vydržalo a trúbka by sa roztrhla, kovové črepiny by sa nekontrolovateľne rozleteli po okolí a tragédia by bola omnoho väčšia.

Tento čin vzbudil nielen rozhorčenie a obavy verejnosti, ale aj celý rad dohadov o jeho pozadí. V júni 1990 totiž uplynulo len niekoľko mesiacov od nastolenia demokracie v Československu, ktorá bola ešte veľmi krehká.

"Niekto proste skúša pevnosť demokratickej moci, demokratickej vlády v našej krajine. Teraz ide o to, aby sme všetkým ukázali, že sme v tejto skúške schopní obstáť. Považujem za krajne dôležité ukázať tvrdú ruku, ukázať, že sloboda a demokracia neznamená v našich očiach, že si každý môže robiť, čo chce, vraždiť deti na Staromestskom námestí alebo urobiť z našej krajiny križovatku medzinárodného alebo domáceho zločinu," vyhlásil po výbuchu v centre Prahy vtedajší československý prezident Václav Havel.

Okamžite po explózii sa začalo vyšetrovanie. Vznikol 30-členný policajný tím s názvom Výbuch, ktorý pracoval s niekoľkými verziami.

"Teórie boli najrôznejšie, fantazmagorické aj logické. Ale nikdy sa nedošlo k nejakému záveru, ktorý by sa mohol preukázať," komentoval udalosť vtedajší československý minister vnútra Richard Sacher.

Vďaka svedeckým výpovediam, fotografiám a videozáznamom turistov zostavili vyšetrovatelia časovú snímku, ale záznam, keď niekto položil tašku k Husovmu pomníku, chýbal. Vyšetrovacích verzií bolo niekoľko – od duševne chorého človeka po zástancu bývalého režimu a zarytého nepriateľa nového zriadenia, ktorý chcel prerušiť blížiace sa parlamentné voľby v Československu.

Zrejme ten istý páchateľ ako na Staromestskom námestí v Prahe útočil aj o dva mesiace neskôr, 2. augusta 1990, na brehu Hostivařskej priehrady. Nálož bola totiž skonštruovaná na rovnakom princípe.

V roku 2004 polícia odhalila dôchodcu, ktorý bol podozrivý z 18 bombových útokov. Keď sa ho pokúsila zatknúť, spáchal samovraždu. K útokom sa nikto nikdy neprihlásil, a tak motív aj páchateľ zostáva v obidvoch prípadoch dodnes neznámy.

Amatérsky vyrobená bomba nevybuchla na Staromestskom námestí 2. júna 1990 po prvý raz. Trhavinou tam niekto útočil už v roku 1962. Vtedy boli cieľom milicionári, ktorí sa zhromaždili 7. novembra v centre Prahy pri príležitosti Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR).

Explózia si vtedy vyžiadala dvoch ťažko zranených, z ktorých jeden po roku na následky svojich zranení zomrel. Podozriví sa postavili v roku 1976 pred súd, ale pre mnohé pochybnosti boli viny nakoniec zbavení.