Berlín/Bratislava 9. novembra (TASR) - Najznámejším symbolom studenej vojny bol Berlínsky múr, ktorý viac než 28 rokov rozdeľoval nielen rodiny, mesto a krajinu, ale aj celý svet. Z ostnatého a betónového zovretia sa začal Berlín dostávať po dlhých desiatkach rokov 9. novembra 1989. Ako pripomenutie si tohto historického medzníka je 9. november Svetovým dňom slobody.
V roku 2001 ho vyhlásil bývalý americký prezident George W. Bush. "Pád Berlínskeho múru je bodom obratu v studenej vojne a významným míľnikom pri víťazstve slobody nad tyraniou," uviedol Bush pri vyhlasovaní Svetového dňa slobody.
Tragická noc z 12. na 13. augusta roku 1961, kedy sa začal múr stavať, zmrazila nádeje, zmarila životné plány a zničila ľudské osudy mnohých Nemcov. Azda najtrpkejšie zasiahla obyvateľov tých domov na Bernauerskej ulici v Berlíne, ktorí mali vchody z Východu, ale ich okná smerovali na Západ. Tie neskôr zamurovali alebo spútali ostnatým drôtom.
Na kombosnímke Brandenburská brána v Berlíne 4. septembra 1989 (hore) a 30. októbra 2024. Berlínsky múr - najznámejší symbol studenej vojny, ktorý viac ako 28 rokov rozdeľoval nielen rodiny, mesto, krajinu, ale aj celý svet padol pred 35 rokmi.Foto: TASR/AP
O postavení Berlínskeho múru rozhodli stranícke orgány Nemeckej demokratickej republiky (NDR) s odôvodnením, že z Nemeckej spolkovej republiky (NSR) prenikajú na východ revanšistické sily podvracajúce socialistické zriadenie. Skutočný motív ale spočíval v zabránení úteku občanom NDR do západného Nemecka; veď v rokoch 1949 - 1961 ušli z komunistického východného Nemecka takmer tri milióny ľudí. Medzi nimi bolo veľa odborníkov, pričom väčšina z nich utekala do NSR cez Berlín.
Múr meral celkove 155 km, z toho 45 kilometrov v Berlíne, ktorý pretínal mesto priamo v jeho srdci. Vysoký bol takmer štyri metre a na východnej strane múru sa nachádzalo elektrické oplotenie, ostnaté drôty a tzv. pás smrti - mimoriadne strážený úsek s opevneniami, strážnymi vežami a mínami. Dostať sa do západného Nemecka sa pokúsilo vyše 100.000 ľudí. Podľa najnovších výskumov medzi rokmi 1961 a 1989 zahynulo pri pokuse o útek vyše 300 ľudí.
Na archívnej snímke z 29. októbra 2024 ľudia kráča okolo úseku Berlínskeho múru, pestro pomaľovanom 1,3-kilometrovom páse známom ako East Side Gallery v Berlíne.Foto: TASR/DPA
Prvou obeťou sa stal Rudolf Urban, ktorý spadol 19. augusta 1961 pri pokuse o útek z okna svojho bytu. I keď sa štatistiky v presnom počte obetí rôznia, zhodujú sa na tom, že symbolom obetí Berlínskeho múru sa stal Peter Fechter. Tento 18-ročný murár pri ňom vykrvácal na Zimmerovej ulici 18. augusta 1962 potom, keď ho pri pokuse o útek zasiahli guľky východonemeckých pohraničníkov.
Prestavba ("perestrojka") sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova a jeho politika nového myslenia vytvorili podmienky pre pád železnej opony. Napriek tomu najvyšší predstaviteľ NDR Erich Honecker ešte v roku 1987 sebavedome vyhlasoval, že múr bude stáť ďalších najmenej 50 rokov. O dva roky neskôr, 9. novembra 1989, bolo ale všetko inak - udiali sa udalosti, ktoré zmenili dejiny.
Na archívnej snímke Berlínsky múr. Foto: TASR/AP
Desiatky novinárov z celého sveta prišli podvečer na tlačovú konferenciu člena východonemeckého vedenia Gntera Schabowského, na ktorej informoval o zrušení obmedzení cestovania cez prísne stráženú hranicu na Západ. Jeho slová boli však zabalené do nezrozumiteľného, byrokratického jazyka.
Všetci ale spozorneli, keď sa na záver pomerne nudnej tlačovej konferencie spravodajca nemeckého denníka Bild Peter Brinkmann opýtal, kedy začne spomínaný predpis platiť. Schabowski si nasadil okuliare, zobral si rukou napísané poznámky a vyslovil historickú vetu: "Podľa môjho názoru začne platiť... ...hneď. Okamžite!" Tlačová konferencia sa vzápätí skončila a správa sa rýchlosťou blesku šírila do celého sveta. Tieto váhavo vyrieknuté slová znamenali pád Berlínskeho múru a začiatok konca Nemeckej demokratickej republiky.
- Talianska metropola Rím sa pripravuje na očakávaný nápor pútnikov, ktorí sa budú chcieť rozlúčiť so zosnulým pápežom Františkom alebo sa osobne zúčastniť na sobotňajších pohrebných obradoch.
- Vláda by mohla požiadať Slovenskú akadémiu vied o vypracovanie kvantitatívnej analýzy na prítomnosť DNA a ďalších látok vo vybraných vzorkách vakcín proti ochoreniu COVID-19. S takýmto návrhom chce na stredajšie rokovanie kabinetu prísť premiér Robert Fico.
- Dánska vláda plánuje minúť 4 miliardy dánskych korún(536 miliónov eur) na nákup 26 plavidiel určených na hliadkovanie, riešenie únikov ropy a dohľad nad podmorskými káblami, vyhlásil minister obrany Troels Lund Poulsen.
