Berlín/Bratislava 9. novembra (TASR) - Najznámejším symbolom studenej vojny bol Berlínsky múr, ktorý viac než 28 rokov rozdeľoval nielen rodiny, mesto a krajinu, ale aj celý svet. Z ostnatého a betónového zovretia sa začal Berlín dostávať po dlhých desiatkach rokov 9. novembra 1989. Ako pripomenutie si tohto historického medzníka je 9. november Svetovým dňom slobody.
V roku 2001 ho vyhlásil bývalý americký prezident George W. Bush. "Pád Berlínskeho múru je bodom obratu v studenej vojne a významným míľnikom pri víťazstve slobody nad tyraniou," uviedol Bush pri vyhlasovaní Svetového dňa slobody.
Tragická noc z 12. na 13. augusta roku 1961, kedy sa začal múr stavať, zmrazila nádeje, zmarila životné plány a zničila ľudské osudy mnohých Nemcov. Azda najtrpkejšie zasiahla obyvateľov tých domov na Bernauerskej ulici v Berlíne, ktorí mali vchody z Východu, ale ich okná smerovali na Západ. Tie neskôr zamurovali alebo spútali ostnatým drôtom.
Na kombosnímke Brandenburská brána v Berlíne 4. septembra 1989 (hore) a 30. októbra 2024. Berlínsky múr - najznámejší symbol studenej vojny, ktorý viac ako 28 rokov rozdeľoval nielen rodiny, mesto, krajinu, ale aj celý svet padol pred 35 rokmi.Foto: TASR/AP
O postavení Berlínskeho múru rozhodli stranícke orgány Nemeckej demokratickej republiky (NDR) s odôvodnením, že z Nemeckej spolkovej republiky (NSR) prenikajú na východ revanšistické sily podvracajúce socialistické zriadenie. Skutočný motív ale spočíval v zabránení úteku občanom NDR do západného Nemecka; veď v rokoch 1949 - 1961 ušli z komunistického východného Nemecka takmer tri milióny ľudí. Medzi nimi bolo veľa odborníkov, pričom väčšina z nich utekala do NSR cez Berlín.
Múr meral celkove 155 km, z toho 45 kilometrov v Berlíne, ktorý pretínal mesto priamo v jeho srdci. Vysoký bol takmer štyri metre a na východnej strane múru sa nachádzalo elektrické oplotenie, ostnaté drôty a tzv. pás smrti - mimoriadne strážený úsek s opevneniami, strážnymi vežami a mínami. Dostať sa do západného Nemecka sa pokúsilo vyše 100.000 ľudí. Podľa najnovších výskumov medzi rokmi 1961 a 1989 zahynulo pri pokuse o útek vyše 300 ľudí.
Na archívnej snímke z 29. októbra 2024 ľudia kráča okolo úseku Berlínskeho múru, pestro pomaľovanom 1,3-kilometrovom páse známom ako East Side Gallery v Berlíne.Foto: TASR/DPA
Prvou obeťou sa stal Rudolf Urban, ktorý spadol 19. augusta 1961 pri pokuse o útek z okna svojho bytu. I keď sa štatistiky v presnom počte obetí rôznia, zhodujú sa na tom, že symbolom obetí Berlínskeho múru sa stal Peter Fechter. Tento 18-ročný murár pri ňom vykrvácal na Zimmerovej ulici 18. augusta 1962 potom, keď ho pri pokuse o útek zasiahli guľky východonemeckých pohraničníkov.
Prestavba ("perestrojka") sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova a jeho politika nového myslenia vytvorili podmienky pre pád železnej opony. Napriek tomu najvyšší predstaviteľ NDR Erich Honecker ešte v roku 1987 sebavedome vyhlasoval, že múr bude stáť ďalších najmenej 50 rokov. O dva roky neskôr, 9. novembra 1989, bolo ale všetko inak - udiali sa udalosti, ktoré zmenili dejiny.
Na archívnej snímke Berlínsky múr. Foto: TASR/AP
Desiatky novinárov z celého sveta prišli podvečer na tlačovú konferenciu člena východonemeckého vedenia Gntera Schabowského, na ktorej informoval o zrušení obmedzení cestovania cez prísne stráženú hranicu na Západ. Jeho slová boli však zabalené do nezrozumiteľného, byrokratického jazyka.
Všetci ale spozorneli, keď sa na záver pomerne nudnej tlačovej konferencie spravodajca nemeckého denníka Bild Peter Brinkmann opýtal, kedy začne spomínaný predpis platiť. Schabowski si nasadil okuliare, zobral si rukou napísané poznámky a vyslovil historickú vetu: "Podľa môjho názoru začne platiť... ...hneď. Okamžite!" Tlačová konferencia sa vzápätí skončila a správa sa rýchlosťou blesku šírila do celého sveta. Tieto váhavo vyrieknuté slová znamenali pád Berlínskeho múru a začiatok konca Nemeckej demokratickej republiky.
Prvý stupeň výstrahy pred vetrom na horách platí do stredy 5.00 h. Vietor môže dosiahnuť priemernú rýchlosť 70 až 85 kilometrov za hodinu, čo je až víchrica.
- Futbalisti Spartaka Trnava postúpili do finále Slovenského pohára - Slovnaft Cupu. V odvetnom semifinálovom zápase triumfovali na domácom ihrisku nad Slovanom Bratislava 4:2 po rozstrele z 11 m, zápas sa v riadnom hracom čase skončil 2:1.
- Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa ohradil voči slovám vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaje Kallasovej, ktorá vystríhala lídrov členských štátov EÚ pred návštevou Moskvy pri príležitosti májových osláv Dňa víťazstva.
- Prezident SR Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o rozpočtovomurčení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. V rámci nej samosprávy dostanú v máji preddavok z podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) v celkovej sume 150 miliónov eur.
- Rozpočet Fondu na podporu športu (FnPŠ) sa zvýši zo súčasných 20 na 60 miliónov eur ročne. Rozšíri sa aj predmet jeho činnosti či počet členov dozornej rady.
- Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli uznesenie k tretiemu výročiu vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine z dielne opozičného PS.
- Vláda plánuje v treťom balíku konsolidačných opatrení siahnuť na prídavky na deti. Upozornili na to opoziční poslanci Veronika Remišová a Július Jakab (obaja Slovensko, KÚ, Za ľudí). Podľa nich Ministerstvo financií zvažuje zníženie prídavku zo 60 na 30 eur.
