Londýn 14. marca (TASR) - Pred 35 rokmi prepustili po 16 rokoch strávených vo väzení šiestich Írov. Boli obvinení a na základe nedostatočných a podvrhnutých dôkazov o bombových útokoch na reštauračné zariadenia v Birminghame odsúdení. Ich prípad vošiel do dejín pod názvom „birminghamská šestka“.

Išlo o jeden z najhorších teroristických činov v dejinách Spojeného kráľovstva. Pri výbuchoch v dvoch hostincoch v centre Birminghamu zahynulo 21 osôb. Za bombové útoky odsúdili v roku 1975 na doživotné tresty šesť mužov zo Severného Írska, odvolací súd však v roku 1991 rozhodol, že ich odsúdili neprávom a po viac než 16 rokoch vo väzení sa dostali na slobodu. V sobotu 14. marca uplynie od ich prepustenia 35 rokov.

Prípad je všeobecne považovaný za jeden z najväčších justičných omylov v dejinách britského súdnictva, odvtedy nikoho v tomto prípade neodsúdili. Šesť mužov neskôr dostalo finančnú kompenzáciu v rozmedzí od 840.000 do 1,2 milióna libier. Paddy Joe Hill, Hugh Callaghan, Richard McIlkenny, Gerry Hunter, Billy Power a Johnny Walker, ktorí si spolu odpykali 96 rokov za zločin, ktorý nespáchali, boli prepustení na slobodu.

Privítali ich jasajúce davy. „Som rád, že vás všetkých vidím,“ prehovoril McIlkenny. „Čakali sme na to dlho, 16 rokov pre pokrytectvo a brutalitu,“ dodal. Ďalší, kto pristúpil k mikrofónu, bol Paddy Hill: „Šestnásť a pol roka nás používali ako politických obetných baránkov. Polícia nám od začiatku hovorila, že vie, že sme to neurobili.“

Pri výbuchoch v podnikoch Mulberry Bush a Tavern in the Town zahynulo 21 ľudí. Zodpovednosť za atentáty sa pripisuje Írskej republikánskej armáde (IRA), ktorá sa však k zodpovednosti nikdy neprihlásila. Päticu mužov zatkli, keď sa naloďovala na trajekt do Belfastu, idúc na pohreb priateľa z detstva. Zhodou okolností išlo o člena IRA. Na policajnej stanici forenzná expertíza ukázala, že Power a Hill manipulovali s výbušninami. Posledného Hugha Callaghana zatkli v Birminghame o deň neskôr.

Muži pred súdom tvrdili, že sa priznali až po tom, ako ich policajti zbili, psychicky a fyzicky týrali. Súd im však neuveril a tak sa začala ich dlhá cesta za spravodlivosťou. V januári 1987 súd zamietol ich prvé odvolanie.

Kampaň za ich prepustenie nabrala na obrátkach pod vedením labouristického poslanca Chrisa Mullina. Nové vyšetrovanie polície odhalilo nezrovnalosti v pôvodnom vyšetrovaní. Vedecké testy ukázali, že výpovede „birminghamskej šestky“ boli neskôr pozmenené. Vedci tiež pred súdom priznali, že forenzné testy, ktoré pôvodne potvrdzovali, že dvaja zo šiestich manipulovali s výbušninami, mohli dosiahnuť rovnaké výsledky aj pri narábaní s cigaretami.

Mullin vydal knihu, v ktorej tvrdí, že boli uväznení nesprávni ľudia. Napriek rastúcim dôkazom druhé odvolanie v roku 1987 tiež neuspelo, ale pri treťom odvolaní boli rozsudky zrušené a „birminghamská šestka“ bola prepustená na slobodu 14. marca 1991, po viac ako 16 rokoch strávených vo väzení.

Táto justičná chyba prispela k neskoršiemu zriadeniu Komisie pre preskúmanie trestných vecí. Mullin v 80. rokoch vyhlásil, že vypátral skutočných atentátnikov, ale ich mená nezverejnil až do roku 2019, keď identifikoval Micka Murraya, Jamesa Francisa Gavina a Michaela Hayesa.

Mullin štvrté meno zatajil a doteraz ho nezverejnil. Po kampani príbuzných bolo v roku 2019 opätovne otvorené vyšetrovanie smrti obetí. Počas konania osoba známa ako "svedok O" uviedla, že do prípadu boli zapojení Seamus McLoughlin, Hayes, Gavin a Murray. Zo štyroch je nažive už len Hayes.

V rozhovore z roku 2017 sa Hayes k svojej úlohe nevyjadril, ale povedal, že prevzal „kolektívnu zodpovednosť“ za akcie IRA v Anglicku a ospravedlnil sa za smrť ľudí v Birminghame. Piateho muža, Michaela Patricka Reillyho, v roku 2018 televízia ITV označila za jedného z dvoch údajných páchateľov bombových útokov.

Pri výbuchoch zahynulo sedem žien a 14 mužov vo veku od 16 do 56 rokov. Vyšetrovanie dospelo k záveru, že boli zavraždení bombami umiestnenými IRA a že ich smrť spôsobilo nedostatočné varovanie príslušných úradov. Porotcovia tiež dospeli k záveru, že policajné zásahy neprispeli k strate ľudských životov.

Policajný zbor West Midlands Police v roku 1994 po opätovnom vyšetrovaní zistil, že nie sú dostatočné dôkazy na ďalšie stíhanie. V roku 2020 policajný zbor zatkol 65-ročného muža, o ktorom sa tvrdilo, že je to Reilly, ale bol prepustený bez obvinenia. V októbri 2024 náčelník polície Craig Guildford potvrdil, že vyšetrovanie zostáva otvorené, a sľúbil, že bude sledovať akékoľvek nové dôkazy.

Skupiny pozostalých obetí vyjadrili obavy, že návrh zákona o následkoch konfliktu (z roku 2023), ktorý zavádzal podmienečnú amnestiu pre osoby obvinené z vrážd, uprednostňoval páchateľov pred spravodlivosťou. Vo vyhlásení z 30. októbra 2025 britský minister bezpečnosti Dan Jarvis uviedol, že hoci hlboko súcití s rodinami, po starostlivom zvážení sa vláda nezaviaže k vyšetrovaniu.

Jarvis povedal, že vláda je pevne presvedčená, že existujúca Nezávislá komisia pre zmierenie a získavanie informácií (ICRIR) môže tento incident účinne vyšetriť. ICRIR je vyšetrovací orgán zriadený na vyšetrovanie úmrtí počas desaťročí trvajúceho konfliktu v Severnom Írsku. Bol zriadený na základe zákona o nepokojoch v Severnom Írsku (Legacy and Reconciliation Act) a zaviedol zákaz vyšetrovania i občianskoprávnych konaní súvisiacich s takzvanými „Nepokojmi“.