Vatikán/Bratislava 18. novembra (TASR) - Jej výstavba trvala 120 rokov a nahradila pôvodný Konštantínov chrám zo 4. storočia, ktorý stál na mieste tradične považovanom za hrob apoštola Petra. Na jej podobe sa podieľali architekti či umelci ako Donato Bramante, Michelangelo Buonarroti alebo Gian Lorenzo Bernini. Vatikánska Bazilika sv. Petra, renesančno-baroková sakrálna stavba, patrí medzi dominanty Vatikánu a jej kupola predstavuje ikonický symbol celého Ríma.
Od vysvätenia baziliky uplynie v stredu 18. novembra 400 rokov. Chrám dnes patrí k najväčším sakrálnym stavbám na svete a ročne ho navštívia milióny pútnikov. Je však nielen centrum katolíckej viery, ale aj jednou z najvýznamnejších historických pamiatok na svete.
Bazilika sv. Petra sa nachádza na mieste, kde stál Konštantínov chrám, ktorý v rokoch 319 – 322 nechal postaviť cisár Konštantín Veľký na žiadosť pápeža Silvestra I. Počas celého stredoveku bol tento chrám najdôležitejším pútnickým miestom západného kresťanstva. V roku 800 bol v ňom pápežom Levom III. korunovaný Karol Veľký za cisára Svätej ríše rímskej, čím vznikla dlhá tradícia korunovácií rímskych cisárov na tomto mieste.
Veriacim slúžil chrám viac ako tisíc rokov a prešiel mnohými renováciami. V 15. storočí však začal nenávratne chátrať, aj preto pápež Július II. rozhodol o výstavbe novej baziliky, pričom stredoveký chrám nechal z väčšej časti zbúrať.
Výstavbou novej baziliky poveril architekta Bramanteho a jej základný kameň položili 18. apríla 1506. Stavbu dokončili o 120 rokov neskôr a 18. novembra 1626 ju slávnostne vysvätil pápež Urban VIII.
Počas jej výstavby sa vystriedalo 22 pápežov a na podobe baziliky sa okrem Bramanteho podieľalo ďalších 13 architektov či umelcov, medzi nimi Raffael Santi, Michelangelo, Giacono della Porta, Carlo Maderna či Gian Lorenzo Bernini, ktorý vytvoril svätopeterské námestie a výrazne prispel k vnútornej výzdobe baziliky.
Bazilika je dlhá 193 metrov a vysoká viac ako 44 metrov. Celkovo zaberá plochu 2,3 hektára. Je členená obrovskými stĺpmi, ktoré rámujú vchody a jej súčasťou je Loggia delle Benedizioni (balkón požehnaní), odkiaľ sa veriacim oznamuje meno nového pápeža. Celú baziliku zdobia veľkolepé mozaiky, napríklad Raffaelovo Premenenie, Marattov Krst Ježiša či Giottova Malá loď. Mozaikové dlaždice pochádzajú z rôznych kútov sveta: červené z Portugalska, modré z Grécka alebo žlté zo Sieny.
Baziliku tvorí tiež 11 kaplniek a nachádza sa v nej 45 oltárov. Najznámejším je oltár zdobený Berniniho majestátnym baldachýnom. Výrazne navštevovaná je Kaplnka svätého Šebastiána, kde je pochovaný svätý Ján Pavol II., populárny je aj oltár svätého Hieronyma, kde je pochovaný svätý Ján XXIII.
V jednej z kaplniek sa nachádza slávna Michelangelova Pieta, mramorová socha zobrazujúca Pannu Máriu s telom ukrižovaného Ježiša v lone. Legendárny sochár a maliar mal v čase jej vytvorenia necelých 25 rokov. Pieta je zároveň jediné dielo podpísané Michelangelom.
Dominantu chrámu predstavuje tiež bronzová socha svätého Petra z 13. storočia, ktorá je pripisovaná Arnolfovi di Cambio. Pravá noha sochy počas stáročí postupne stratila svoj tvar. Rituálom návštevníkov baziliky bolo vždy nohu sochy pobozkať alebo sa jej dotknúť rukou.
Pod Bazilikou sv. Petra je v pápežských hrobkách pochovaných 91 pápežov, medzi nimi Lev I., svätý Pius X. či Benedikt XVI. Nachádzajú sa tam aj hrobky mnohých kráľovských a šľachtických rodov. Medzi kuriozity baziliky patria jej optické ilúzie. Predovšetkým tie, ktoré sa týkajú kolonády na námestí. Bernini totiž umiestnil 284 stĺpov tak, aby perspektíva vytvárala rôzne efekty.
Bazilika ponúka aj prehliadku európskeho umenia zo 16. a 17. storočia. Kupola od Michelangela, vysoká 136 metrov, sa stala vzorom pre množstvo neskorších kostolov. Berniniho baldachýn priniesol zasa barokový štýl, ktorý ladí s kolosálnymi rozmermi budovy. V minulom roku navštívilo baziliku viac ako 30 miliónov pútnikov.